SME

Čím nám hrozí prekrásny malý svet?

Predstavte si, že veľmi výkonným mikroskopom pozorujete neuveriteľne maličké stroje, ktoré rozoberajú hmotu okolo ...


Pohľad do sveta nanotechnológií je pre mnohých najmä vzrušujúci, niekto si však môže predstaviť aj prípadné hroziace nebezpečenstvo z nekonečne sa kopírujúcich miniatúrnych živých tvorov.
FOTO - ARCHÍV





Predstavte si, že veľmi výkonným mikroskopom pozorujete neuveriteľne maličké stroje, ktoré rozoberajú hmotu okolo seba molekulu po molekule, a potom z molekúl zostavujú presné kópie seba samých. Tieto kópie sa pochopiteľne budú venovať rovnakej činnosti. Po dvadsiatich generáciách bude mať každý stroj viac ako milión potomkov.
Možno ich zastaviť, alebo ovládnu svet?

Nemáme k dispozícii luxus miliárd rokov

Nie je to vedeckofantastický príbeh z budúcnosti, kde zošalie technika. Je to svet, v ktorom žijeme, a tieto stroje sú prakticky všade. Nespočetné milióny ich obývajú vnútornosti každej ľudskej bytosti. Hovoríme im baktérie a ovládli svet miliardy rokov pred príchodom človeka. Správame sa k nim s úctou, inak by nás usmrtili.

Evolucionisti nevedia presne, akých prapredkov baktérie mali, a experimenty prírody opakovať nedokážeme. Koniec koncov, príroda si mohla dovoliť luxus času rátaného v miliardách rokov, zatiaľ čo my, smrteľníci, musíme preukázať nejaký pokrok skôr, kým nám vyprší grant. V každom prípade platí, že i najjednoduchšie baktérie sú ohromne zložité a vo vláknach DNA nesú všetky pokyny potrebné na metabolizmus a reprodukciu.

Napriek tomu niektorí biológovia veria, že nie sú ďaleko od vytvorenia mikroorganizmu v laboratóriu. Dlhé reťazce DNA dnes možno vyrobiť na objednávku a vedci zisťujú, ktoré gény sú zásadné. Ak vznikne nový mikrób v laboratóriu, bude to dôsledok toho, že sa vedci naučili postupovať podľa receptu prírody.

Encyklopédia na špendlíkovej hlavičke

Nebolo by však možné namiesto napodobňovania prírody vynájsť úplne nový druh života? Čo ak tento život bol bližšie tomu typu mechanických zariadení, ktoré človek vie zostrojovať, ale vo veľmi malých rozmeroch?

Na stretnutí Americkej fyzikálnej spoločnosti (1959) predniesol Richard Feynman, asi najobdivovanejší fyzik našich čias, reč nazvanú Tam dolu je hromada miesta. V mierke atómových rozmerov, zdôraznil Feynman, by bolo možné zapísať všetkých 24 zväzkov Encyklopédie Britanniky na špendlíkovú hlavičku. Vyzval svojich kolegov, aby vyvinuli možnosť v tejto mierke zaobchádať s vecami a riadiť ich.

O tridsať rokov neskôr usporiadali vedci v istom kalifornskom laboratóriu 35 atómov xenónu na povrchu kryštálu niklu tak, aby vytvorili veľké tlačené písmená IBM. Pomohol im pri tom skenovací tunelovací mikroskop (STM), zariadenie vyvinuté v zürišskom laboratóriu IBM, ktorého vynálezcom v roku 1986 udelili Nobelovu cenu za fyziku.

Začiatok nanorevolúcie

Mikroskop sa oslavoval ako začiatok nanorevolúcie, teda nástupu technológií v mierke tisíckrát menšej, ako je svet mikroelektroniky. V tejto chvíli samozrejme výraz revolúcia môže vyzerať ako nadsádzka. Vedci IBM síce dokázali, že je možné manipulovať jednotlivými atómami, táto činnosť však dosiaľ nemá žiadne praktické využitie.

V roku 1996 dostal Nobelovu cenu za chémiu Richard Smalley z Rice University za objav fullerénov, nádherných uhlíkatých štruktúr nanometrických rozmerov s pozoruhodnými vlastnosťami a širokou potenciálnou využiteľnosťou. Na trhu síce dosiaľ nie sú žiadne nanovýrobky, ale vlády na celom svete stavajú ohromné rozpočtové prostriedky na to, že schopnosti nanotechnológií premenia svet tak ako mikroelektronická revolúcia.

Vízie Erika Drexlera

V knihe Stroje tvorenia: Nadchádzajúca éra nanotechnológií (1986) futurológ K. Eric Drexler tvrdí, že prostriedkom atómovo presnej manipulácie s vecami sú stroje s nanorozmermi. Drexler je predsedom Foresight Institute, ktorý sa venuje príprave sveta na nanotechnologickú revolúciu. Predpovedá svet, v ktorom neuveriteľne maličké, samočinne sa reprodukujúce roboty (nazýva ich asemblermi) urobia všetku prácu tak, že budú prostredníctvom atómovo presného umiestňovania reaktívnych molekúl riadiť chemické reakcie. S dostatkom surovín by bolo možné asemblery naprogramovať tak, aby vystavali všetko, čo budeme chcieť, vrátane ďalších asemblerov.

Otázky Richarda Smalleyho

Má nanosvet i svoju odvrátenú stranu? Richard Smalley sa pýta, čo samočinne sa množiacim robotom zabráni, aby bez prestania nežuli hmotu a nemnožili sa tak dlho, kým sa všetko na Zemi nepremení na jednoliatu masu sivej brečky. To znepokojuje toľko ľudí vrátane britského princa Charlesa, že sa objavili výzvy zakázať ďalší výskum v oblasti nanotechnológií.

Bola by to však veľká chyba.

Po prvé, sivá brečka je úplne fiktívnym nebezpečenstvom. Žiadne asemblery neexistujú a nikto netuší, ako ich vytvoriť. Aj keby existovali, čelili by rovnakému obmedzeniu ako baktérie, pri ktorých sme naše rozprávanie začali: nedokážu cestovať na väčšie vzdialenosti bez toho, aby ich niekto zobral stopom, a jednoducho by im došiel materiál.

Asemblery nie sú jediným spôsobom, ako vecami v atómovej mierke manipulovať. Žiadny zo súčasných výskumov financovaných vládami sa asemblermi nezaoberá. Vedci, ktorí vynašli STM, sa nepokúšali zostrojiť asemblery a o K. Erikovi Drexlerovi nikdy nepočuli. Usilovali sa iba o pochopenie základných fyzikálnych vlastností povrchov.

Vyzerá to tak, že smerovanie do budúcnosti sa zaobíde aj bez pomoci futurológov.

Copyright: Project Syndicate, november 2003

Autor: ROBERT L. PARK (Robert L. Park je profesorom fyziky na Marylandskej univerzite a riaditeľom washingtonskej kancelárie Americkej

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
Ľudia nakupujú ovocie na trhu v Moskve 3. novembra 2023. Regály v moskovských supermarketoch sú plné ovocia, zeleniny, syrov a mäsa, ale mnohí kupujúci sa na ich výber pozerajú s hrôzou, pretože inflácia zvyšuje ich cenu.

Letné horúčavy znižujú zásoby potravín.


SkryťZatvoriť reklamu