Obrovský kozmický vysávač je pravdepodobne zvyškom masívnej hviezdy, ktorá vyhasla pred miliardami rokov. Gravitačné sily vykoľajili čiernu dieru z dráhy a odvtedy pomaly vysáva svojho malého spoločníka.
Hlavnú zásluhu na objavení čiernej diery má observatórium Very Long Baseline Array a röntgenové observatórium Rossi X-Ray Timing Explorer. "Tento objav vypĺňa chýbajúcu kapitolu v dejinách našej Galaxie," píše Felix Mirabel z argentínskeho Ústavu pre astronómiu a vesmírnu fyziku v časopise Nature. "Domnievame sa, že na počiatku Galaxie vznikli státisíce masívnych hviezd, ale toto je prvá čierna diera z týchto prastarých hviezd. Okrem toho prvýkrát poznáme presnú dráhu čiernej diery."
Objekt s katalogizačným označením XTE J1118+480 bol objavený 29. marca 2000 a od Zeme je vzdialený asi 6000 svetelných rokov. Čiernu dieru vedci nazývajú mikrokvazarom, pretože jej gravitácia odčerpáva z hviezdy hmotu, ktorá vytvára obrovské džety, ukazujúce vertikálne na jej rovinu. Takéto systémy sa prezrádzajú veľkým množstvom vyžarovaných rádiových vĺn.
Astronómov prekvapila bizarná dráha čiernej diery. Väčšina hviezd v Mliečnej ceste sa nachádza vo vnútri galaktickej roviny. Sú však aj malé guľové hviezdokopy, ktoré sa ponoria do centra tohto disku, potom z neho veľkým oblúkom vyletia a opäť sa doň vrátia. Podobnú dráhu má aj XTE J1118+480. Celý systém sa po nej pohybuje rýchlosťou asi 500.000 km/h.
Vedci majú pre výstrednú dráhu čiernej diery dve vysvetlenia. Objekt mohol byť vyvrhnutý z galaktickej roviny alebo z guľovej hviezdokopy. Pravdepodobnejšia je druhá verzia, a to z dôvodu veľkej hmotnosti čiernej diery, ktorá váži ako sedem Sĺnk dokopy.
Ešte jeden fakt je fascinujúci: Hviezda, z ktorej sa zrodila čierna diera, musela existovať v čase, keď o galaktickej rovine nebolo ani chýru.
