* Asi 300 000 rokov po veľkom tresku už vesmírna látka ochladla, vznikol neutrálny vodík a z neho prvé štruktúry - hviezdy a kvazary. Tie ultrafialovým žiarením vesmírnu látku načas opäť ionizovali. Americkí astronómovia to teraz pozorovaním kvazaru s rekordným červeným posuvom 6,28 datovali do doby zhruba 800 miliónov rokov po veľkom tresku.
* Testovacia medziplanetárna sonda NASA Deep Space 1, vypustená v októbri 1998 a prenasledovaná technickými problémami, preletela v sobotu 22. septembra rýchlosťou 16,5 km/s asi 2200 km od ľadového jadra kométy Borrelly (okolo Slnka obieha raz za 6,8 roka). Prístroje pracovali perfektne - podrobnosti možno nájsť na http://scitech.5d.sk.
* Súčasný interglaciál, doba medziľadová, označovaný ako holocén, sa vcelku vyznačuje klimatickou stabilitou (vďaka čomu mohla vzniknúť ľudská civilizácia, založená na produkcii potravín). Britsko-francúzsko-izraelsko-český tím potvrdil, že klíma bola stabilná aj počas predchádzajúceho interglaciálu (pred 127-110 tisícmi rokov), prinajmenšom vo Francúzsku.
* Na konferencii v Toulouse boli dávnejšie v rumunskej Transylvánii a v Španielsku nájdené fosílie novo vysvetlené ako zvyšky najväčších známych lietajúcich živočíchov, okrídlených jašterov azhdarchidov spred 70 miliónov rokov. Pteranodonov, „hviezdy“ Jurského parku 3, úplne zatienili. Lebku mali dlhú 3 m a rozpätie krídel až 12 m - ako malé dopravné lietadlo.
* Americkí medicínski bádatelia preukázali, že spáleniny na pokožke novonarodených myší, spôsobené jedinou dávkou intenzívneho slnečného žiarenia, u nich v neskoršom živote, hoci sa zahojili, vyvolali smrteľnú kožnú rakovinu-melanóm. Nič také sa nezistilo pri slnečných spáleninách dospelých myší.
* Dánski a nemeckí ichtyológovia dokázali u jedincov z troch hlavných populácií tresiek na európskej strane Atlantiku (Severné more, Baltické more a severovýchodný Atlantik) určiť na základe mikrosatelitných genetických markérov, odkiaľ pochádzajú. Pomôže to chrániť ohrozené, rýchlo rednúce kŕdle tejto chutnej ryby pred nepovoleným výlovom.
* Trojročný americký výskum 200 detí vo veku 2-7 rokov potvrdil logický predpoklad, že škodlivosť sledovania televízie závisí od žánru a obsahu programov. Deti sledujúce televízne vzdelávacie programy neskôr dosiahli oveľa lepšie výsledky v čítaní, matematike, slovnej zásobe a miere pozornosti v škole, než tie, ktoré to nerobili, alebo venovali priveľa času zábavným programom a kresleným filmom. Pozitívny účinok vzdelávacích programov sa najsilnejšie prejavil u spočiatku 2-3-ročných divákov.
(BBC, NASA, 5D)
