Francúzsky vedec určil možnú polohu Atlantídy, starobylej idylickej ríše, ktorú opísal napríklad grécky filozof Platón. Tvrdí, že sa nachádzala blízko Gibraltárskeho prielivu a pred 11 000 rokmi ju zalialo more. Jacques Collina-Girard z University of the Mediterranean v Aix-en-Provence vo Francúzsku tvrdí, že bájna ríša sa mohla nachádzať na ostrove blízko Gibraltárskeho prielivu a zmizla pod vlnami asi pred 11 000 rokmi, presne tak, ako tvrdil Platón.
Dôkazy Collina-Girarda sú založené na štúdiu hladín mora, ktoré prevládalo na konci poslednej doby ľadovej. Posudzovanie údajov z koralových útesov preukázalo, že hladina mora pri najjužnejšom cípe Španielska a okolo Gibraltáru bola pred 19 000 rokmi o 130 metrov nižšie ako dnes. Teda, v tom čase bolo odkryté súostrovie s ostrovom presne na mieste, ktoré podľa Platóna malo byť Atlantídou.
„Bol to ostrov pred Herkulovými stĺpmi v oblasti dnešného Gibraltárskeho prielivu, ktorý ležal západne od prielivu, presne ako to popísal grécky filozof. Prieliv bol dlhší a užší ako dnes,“ vyhlásil Girard pre New Scientist magazine.
Pri hľadaní Atlantídy mierili archeológovia do Karibiku, na Azorské aj Kanárske ostrovy, na Krétu a Island, do Tunisu aj Švédska, na pobrežie západnej Afriky, dokonca aj na Saharu. Podľa Collina-Girarda však nikdy nikto nehľadal na tom najsamozrejmejšom mieste, ktoré naznačil Platón - na ostrove pri Herkulových stĺpoch.
Vedec prišiel k objavu náhodou, keď skúmal možné vzorky migrácie paleolitických ľudí. Samozrejme, že Platónov popis v mnohých ohľadoch nekorešponduje s geologickými dôkazmi. Platón napríklad tvrdil, že Atlantída bola väčšia ako Líbya a Ázia dokopy a Sparta iba 14 km dlhá a 5 km široká. Podľa Platóna sa Atlantída potopila pri vulkanických erupciách, ale môže ísť aj o prikrášlenie. Pre Grékov boli vulkanické erupcie bežné a takýto osud pre nich mohol byť dramatickejší a prijateľnejší ako zmena hladiny mora, ktorá sprevádzala roztápanie alebo postupné ustupovanie ľadových platní.
(BBC, 5D)
