FOTO - REUTERS
Diagnóza psychopatie sa spája s označovaním nedostatočnej, vymiznutej zodpovednosti. Okruh psychopatov sa tak neobmedzuje len na sadistických vrahov, ako sa vo verejnej mienke traduje. Psychopati sa vyznačujú nedostatkom empatie, neschopnosťou pociťovať vinu, sú nepriateľsky založení, vyznačujú sa egocentrizmom, majú sklon manipulovať ostatných, nezaujímajú ich dôsledky vlastných činov, ak zabíjajú, obyčajne konajú plánovite a pre hmatateľný prospech. Je paradoxné, že pri osobnej konverzácii sa psychopat môže javiť ako celkom normálny. Zrejme aj to jedna z príčin, prečo napríklad arabských teroristov zapojených do útoku proti USA, odhalili v Nemecku, až keď bolo neskoro.
Porucha antisociálnej osobnosti
Psychopati tvoria širšiu skupinu diagnostifikovanú ako ľudia, ktorí trpia poruchou antisociálnej osobnosti (APD). Sú veľmi dobre identifikovateľní pomocou testu, ktorý vyvinul psychológ Robert Hare z University of British Colombia vo Vancouveri. Diagnóza APD sa zakladá na pacientovej individuálnej histórii, ktorá vzniká z jeho odpovedí na súbor otázok testu. Neskôr Hare svoj test zdokonalil (dnes pod skratkou PCL-R). Je zameraný na odhalenie emočných deficitov, ktoré tvoria základ psychopatie. Vysoké skóre v PCL-R je neurobiologickým indikátorom emočných deficitov.
Výsledky testov vykazujú nebývalú spoľahlivosť - ukazuje sa napríklad, že tri štvrtiny ľubovoľnej väzenskej populácie dosahujú v teste PCL-R 30 a viac bodov (maximum je 40 bodov), čo indikuje prítomnosť psychopatie. Prednosťou testu PCL-R je jeho predpovedacia schopnosť v oblasti recidívy antisociálnych trestných činov. Skúsenosti ukazujú, že čím je vyššie skóre v PCL-R, tým vyššia je pravdepodobnosť recidívy. Z hľadiska odhaľovania teroristov (i potenciálnych) ide o pozoruhodnú vedeckú metodiku, ktorej využívanie ešte významne porastie. Nie náhodou je profesor Robert Hare hlavným vedeckým poradcom FBI pre otázky psychopatie.
Ľudia s nedovyvinutým svedomím
Z ďalších výskumov sľubujúcich efektívnu metodiku odhaľovania portrétu psychopata a teroristu spomenieme práce profesora Adriana Raina z University of Southern California v Los Angeles, ktorého podporuje aj výskum uznávaného neurobiológa Antonia Damasia z University of Iowa. Damasio potvrdil, že osoby trpiace poruchami v oblasti čelového laloka mozgu (prefrontálneho kortexu) sa vyznačujú problémami v oblasti sociálneho správania a môžu byť často veľmi agresívne.
Mimoriadny záujem si zasluhujú práce A. Raina poukazujúce na úbytok svedomia pri rozvoji APD. Raine vypracoval koncepciu 10 rizikových činiteľov APD, s ktorými dosahuje 88,5-percentnú presnosť predpovede výskytu poruchy antisociálnej osobnosti. Z jeho výskumov vysvitá, že pre funkciu svedomia sú dôležité časti prefrontálneho kortexu a osobitne pravostranového orbitofrontálneho kortexu mozgu.
Implicitne je jasné, že ľudia s nedovyvinutým svedomím sú permanentným zdrojom antisociálneho správania. Profesori psychológie John Darley a Jonathan Cohen skúmajú procesy morálneho rozhodovania. Dilemy morálneho rozhodovania rieši čelový lalok, asociačná kôra a podkôrové, emočné oblasti mozgu.
Útočníkom chýba strach a empatia
Debra Niehoffová (autorka knihy The Biology of Violence) upozorňuje, že správanie je výsledkom dialógu kognitívnych centier mozgu so skúsenosťami obsiahnutými v pamäti a ako také disponuje určitým počtom stupňov voľnosti. Faktorom aspoň u časti antisociálnych osobností sa podľa výskumu genetika Hana Brunnera z holandského Nimwegenu javia poruchy génu produkujúceho enzým monoaminooxydáza (MAO).
Defekt génu (v časti chromozómu X) kódujúceho MAO je podľa H. Brunnera častou príčinou agresívneho správania. MAO je kľúčovým enzýmom odbúravania biogénnych amínov (dopamín, adrenalín, serotonín). Ak nefunguje správne, hladina týchto neuroprenášačov sa zvyšuje, dôsledkom čoho môžu byť výbuchy agresivity.
Výskumy Jamesa Blaira z University College v Londýne poukazujú na fakt, že nedostatočná funkcia amygdaly (podkôrová časť mozgu, súčasť tzv. limbickej sústavy) vysvetľuje absenciu strachu a empatie u psychopatických útočníkov. Koncepcie A. Raina a J. Blaira sa doplňujú v tom zmysle, že poruchy v oblasti orbitofrontálneho kortexu sa prejavujú na úrovni myslenia, kým poruchy amygdaly k tomu pridávajú poruchy na úrovni emócií, pocitov a ich integrovaným výstupom je porucha APD, uspôsobujúca aj k prejavom terorizmu.
Výskumy A. Raina poukazujú u psychopatov na scvrknutie prefrontálneho laloku mozgu zhruba o 14 percent, na nedostatky v glukózovom mechanizme v tejto časti mozgu u vrahov a agresorov. Výskumy Mikko Laasko z Kuopio University Hospital vo Fínsku potvrdzujú koreláciu medzi vysokým skóre v teste PCL-R (spoľahlivý ukazovateľ psychopatie) a prejavmi úbytku tkaniva hippocampu (časť mozgu dôležitá pre funkciu pamäti).
Testy na odhalenie teroristu sú, chýbajú zákony
Veda už dokáže aktívne rekonštruovať značnú časť portrétu psychopatickej osobnosti teroristov. Dva spomínané testy (PCL-R a 10 rizikových činiteľov APD) dnes dávajú do rúk odborníkov spoľahlivú metodiku vyfiltrovania psychopatov a teroristov na ľubovoľných postoch.
Pochopiteľne, používanie týchto techník musí byť v právnom štáte regulované zodpovedajúcou legislatívou. USA a krajiny Európskej únie, vychádzajúc aj z udalostí 11. septembra 2001 v New Yorku a vo Washingtone, podnikajú dnes aktívne kroky na rozšírenie zodpovedajúcej legislatívy tak, aby sa možnosti psychopatických teroristických útokov v budúcnosti výraznejšie znížili.
ROBERT ŠKOPEC
(Autor je analytik)
