ejšou planétou slnečnej sústavy, 318-krát hmotnejšia ako Zem). Ide o nenápadnú hviezdu na južnej oblohe v súhvezdí Muchy.
Rodiaca sa planéta obieha len 10 miliónov rokov mladé „hviezdne bábätko" približne v dvojnásobnej vzdialenosti Jupitera od Slnka (1,5 miliardy km). Doktorand Wilson Liu z University of Arizona, jeden z členov výskumnej skupiny, s potešením povedal: „Pozorujeme tu jeden objekt, ktorý sa chce stať hviezdou takzvanej hlavnej vývojovej postupnosti, a zároveň je vo fáze, keď okolo seba dáva priestor na aktívnu tvorbu väčšej planéty."
Astronómovia označujú hviezdy hlavnej vývojovej postupnosti ako stálice, v centre ktorých sa spaľuje vodík na hélium. Je to najdlhšia a najpokojnejšia fáza života veľkej väčšiny hviezd. Pri hviezdach ako naše Slnko trvá toto obdobie 8 až 10 miliárd rokov.
Už z dávnejších pozorovaní (napríklad z družice ISO - Infrared Space Observatory) bolo sčasti známe, že hviezda s označením HD 100546 (vzdialená od nás 337 svetelných rokov) má okolo seba hustý disk z plynu a prachu. Najnovšie interpretácie nameraných hodnôt z mája roku 2002 naznačujú, že v tomto chladnom tmavom disku je dokonca prázdna medzera. Podľa odborníkov môže byť príčinou tejto medzery iba príťažlivosť, teda rušivá sila nejakej veľkej (ešte neviditeľnej) planéty, nachádzajúcej sa priamo v tomto disku.
Nová technika, ktorú Američania použili pri pozorovaní hviezdy HD 100546, sa nazýva „vymazávacia alebo nulová interferometria". Pomocou dodatočného zrkadla v ďalekohľade prekryli svetlo hviezdy s pôvodnym obrazom. Rafinovaná metóda svetlo nezosilnila, ako pri klasickej interferometrii, ale naopak, takmer ho vygumovala, čo umožnilo nerušene sledovať oblasti v tesnom okolí rodiacej sa protohviezdy. Klasickými metódami by sa plynno-prachový disk jednoducho nedal objaviť, pretože silné svetlo centrálnej hviezdy by ho úplne prežiarilo. Liu k tomu dodal: „Pozorovať slabučký prachový disk je ako nájsť svetlo blesku fotoaparátu v reflektormi osvetlenom štadióne."
Na cielený výskum hviezdy HD 100546 a jej okolia použili astronómovia 6,5-metrový ďalekohľad Magellan telescope v Chile. Pomocné zariadenia, interferometer Blinc (doteraz jediný pracujúci nulový interferometer na svete) a špeciálna kamera Mirac pracujú v strednej infračervenej oblasti spektra. Toto neviditeľné tepelné žiarenie vyžarujú prostredia s izbovou teplotou, teda i „chladné" plynno-prachové mračná.
Metódu vymazávacej interferometrie použijú aj v budúcnosti na špeciálnej výskumnej družici. Americký národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) chce o niekoľko rokov vypustiť satelit Terrestrial Planet Finder, ktorý sa bude touto technikou pokúšať pri iných hviezdach objaviť už planéty veľkosti Zeme.
Autor: MILAN HELD
