Kontakty ľudí rôznych rás prinášajú určité duševné vypätie takmer vždy. Toto vypätie je však tým väčšie, čím väčšie sú predsudky voči inej rase. Ukázal to výskum tímu vedeného americkou psychologičkou Jennifer Richesonovou z University of Dartmouth, zverejnený v Nature Neuroscience. Informoval o ňom časopis Psychology Today.
Vedci najskôr zistili, kto z tridsiatich študentov bielej pleti, ktorí sa na teste zúčastnili, má voči ľuďom tmavej pleti nejaké výhrady. Študentom s predsudkami trvalo napríklad dlhšie, kým spojili kladné asociácie s černochmi a záporné s belochmi. Študenti potom robili test pozornosti, jeden v dvojici s černochom, druhý s belochom. Najviac zlých odpovedí zaznamenali študenti s rasovými predsudkami, ktorí museli pracovať v spoločnosti študenta tmavej pleti. Čím väšie predsudky, tým horšie odpovede.
Znamená to, že rasové predsudky blokujú myslenie. Podľa Richesonovej preto, že ľudia so sklonmi k rasizmu musia počas kontaktu s „inými" časť mozgovej kapacity venovať kontrole svojho správania a emócií. Čím viac predsudkov človek cíti, tým viac sa musí strážiť, aby sa „zmestil" do spoločensky očakávaných noriem správania. (ač)
