SME

Balansovanie na hranici života v Mŕtvom mori

Biológovia v druhej polovici 20. storočia výrazne rozšírili zónu, v ktorej na našej planéte dokážu prežiť organizmy. Objavili superodolné tvory, prosperujúce pri vysokých či nízkych teplotách, tlakoch, kyslosti či zásaditosti, riedkosti ovzdušia, úrovniac


Vľavo poloha Mŕtveho mora, vpravo miesta, odkiaľ vedci odoberali vzorky.



Štyri druhy húb žijúce v Mŕtvom mori; Aspergillus versicolor je vľavo hore.FOTO -PNAS


h obsahu rôznych chemikálií alebo rádioaktivity. Tieto tzv. extrémofilné organizmy sú zväčša mikróby, no prekvapujúco odolné bývajú aj zložitejšie ukážky života.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ich genetická rozmanitosť rastie spolu s environmentálnym stresom, teda s krutosťou podmienok, potravinovou konkurenciou i tlakom predátorov. No za určitým prahom stresu genetická rozmanitosť prudko klesá. Stretneme tu iba zopár dobre adaptovaných genotypov, teda druhov organizmov.

SkryťVypnúť reklamu

Čo sa týka slanosti prostredia, Mŕtve more (430 metrov pod hladinou mora) je z hľadiska podmienok pre život najdrsnejším miestom na Zemi. V jednom litri jeho vody je až 340 gramov rôznych solí, teda desaťkrát viac ako v typickej morskej vode. Donedávna sa zdalo, že ho obývajú iba riasy a mikróby. Od roku 1998 v ňom však vedci objavili vyše 70 druhov vláknitých húb. Preto je Mŕtve more ideálne na overenie myšlienky „vzostupu a pádu" genetickej rozmanitosti organizmov s environmentálnym stresom.

Izraelskí bádatelia Tamar Kis-Papová, Valery Kirzhner, Soloman Wasser a Eviatar Nevo z University of Haifa to teraz urobili využijúc vreckatú hubu Aspergillus versicolor. Ako napísali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition, preskúmali vzorky DNA tejto huby z kolónií rastúcich v rôznych oblastiach a hĺbkach Mŕtveho mora, ako aj inde v Izraeli. A skutočne: genetická rozmanitosť huby rástla od neslaných k slaným prostrediam. Vyvrcholila na hladine Mŕtveho mora, 50 až 280 metrov pod jeho hladinou však opäť prudko klesala, ako sa zvyšovala slanosť vody. V uvedených hĺbkach už prežíva iba niekoľko genotypov tejto huby. Rovnako podľa slanosti stúpal a klesal rozsah jej sexuálnej reprodukcie.

SkryťVypnúť reklamu

Dokladá to, že genetická rozmanitosť a sex sa vzájomne prelínajú. Populácie s vyššou genetickou rozmanitosťou majú väčšiu šancu prežiť v drsných podmienkach, asi ako keď rozložíte investičné riziko do viacerých druhov cenných papierov, no iba do istej miery. V naozaj krutých podmienkach prežijú iba úzko špecializované genotypy za cenu toho, že sa už ďalej nevyvíjajú.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu