Gary Kasparov je prvým človekom, ktorý si vyskúšal, ako chutí virtuálny šach.FOTO - CHESSBASE.COM
ktoré poznáme z trojrozmerného kina. Ťahy oznamoval hlasom. Pre Garyho to bol síce rušivý moment, pretože však miluje technické novinky, nakoniec sa rád stal aktérom vzrušujúceho podujatia, ktoré posunulo hranice súperenia človeka a stroja do virtuálneho rozmeru.
O každej partii newyorského merania síl medzi špičkovým zástupcom ľudskej a silikónovej inteligencie, ktoré prebiehalo od 11. do 18. novembra, podrobne referoval prestížny britský vedecký magazín New Scientist. Jeho redaktori tak podčiarkli fakt, že táto udalosť zaujíma významné miesto nielen v športovom a technickom, ale aj vo vedeckom svete.
Zápas Kasparov - X3D Fritz, prenášaný televíznou stanicou ESPN, sa skončil po dramatickom priebehu 2:2. Kasparov prehral druhú partiu, vyhral tretiu, prvá a štvrtá sa skončili nerozhodne. Na poli merania šachových síl medzi človekom a strojom teda stále vládne približná rovnováha.
Proti ohromnej výpočtovej kapacite šachového počítača, ktorý je schopný za sekundu preveriť účelnosť miliónov ťahov, môže človek postaviť už iba svoju intuíciu, ktorá sa zatiaľ nedá formalizovať. Vďaka nej dostal Kasparov v tretej partii stroj relatívne jednoduchými ťahmi do bezvýchodiskovej situácie. Program hľadal riešenia pomocou jednotlivých ťahov v situácii, v ktorej ich nemohol nájsť, lebo bolo treba proti jednej dlhodobej stratégii vytvoriť inú a lepšiu dlhodobú stratégiu. A to nedokázal ani X3D Fritz.
Prehra Kasparova v druhej partii bola pre podobné zápasy tiež typická. Urobil hrubú chybu v situácii, keď už začínal mať nedostatok času, a okrem toho počítač hral v tej chvíli trochu „kaviarenský" šach, zameraný na taktické „fígle". Kasparov jeden z nich podcenil a urobil zlý ťah.
„Tvrdo pracujete tri hodiny, získate sľubnú pozíciu, urobíte jedinú chybu a môžete ísť domov," povedal Kasparov po partii. Komentátori opísali jeho osudný ťah ako strašný a neuveriteľný. Lenže: Stroj hrá stále rovnako, bez emócií, neovplyvní ho ani stav zápasu, ani jeho dôležitosť, ani výška finančnej odmeny, ani rodinné či zdravotné problémy alebo pohyby na burze či útoky teroristov. Kasparov, ktorý chápal, že každá chyba môže poškodiť jeho povesť génia, bol v situácii človeka, ktorý musí prejsť cez úzku lávku. Ak by bola na zemi, nemal by s tým až taký problém. Lenže lávka sa vznášala vo výške sto metrov a každý krok mohol byť posledným. To je daň, ktorú platí človek za svoje emócie, ak chce úspešne bojovať so strojom.
Podľa Kasparova približne o päť rokov sa už nik nebude pýtať, či človek dokáže poraziť počítač v zápase hranom na niekoľko partií, ale či človek vôbec dokáže vyhrať jednu jedinú partiu, ak bude hrať na hranici svojich možností. Naopak programátori by radi našli spôsob, ako víťaziť nad človekom nie iba s využitím jeho chýb a ľudských slabostí, ale vďaka „reálnej inteligencii" počítača. Kedy a ako sa to podarí, ukáže budúcnosť.
