SME

Koľko nás bude na Zemi v roku 2050?

Od polovice novembra vychádza v časopise Science séria článkov s názvom Stav planéty. Venované sú ôsmim faktorom spoluvytvárajúcim ...


Verme, že tieto deti ešte majú šancu na plnohodnotný život.FOTO - ARCHÍV

Od polovice novembra vychádza v časopise Science séria článkov s názvom Stav planéty. Venované sú ôsmim faktorom spoluvytvárajúcim osud všetkých pozemšťanov, s výhľadom na najbližších päťdesiat rokov. Podľa vydavateľov Science je mottom zásada „byť vopred varovaný znamená byť vopred vyzbrojený", nie panikárenie v duchu „nebesá sa rútia". Všimnime si teraz populačnú otázku, ako ju rozobral Joel Cohen z Rockefeller University a Columbia University v New Yorku.

Demografická história

Rod Homo, ktorého sme my, druh Homo sapiens, zatiaľ posledným výhonkom, vznikol pred asi 2,5 miliónmi rokov. Odvtedy obývalo našu planétu približne štyridsať miliárd ľudí. V tejto chvíli je nás 6,3 miliardy. Od roku 1700, keď na svete žilo asi 600 miliónov ľudí, to predstavuje desaťnásobný vzrast. Prvé dve miliardy sa zavŕšili v roku 1927, o necelých päťdesiat rokov v roku 1974 ďalšie dve a ešte ďalšie dve pribudli už za 25 rokov do roku 1999.

Za posledných 40 rokov sa ľudstvo zdvojnásobilo. Nikdy predtým k tomu nedošlo počas života jedného človeka. Teraz niektorí z nás zažijú jeho strojnásobenie. Ako sa máme s niečím takým vysporiadať? Hrubé analógie z minulosti vedú skôr k pesimizmu. No hádzať flintu do žita a pasívne sa podriadiť slepým silám odporuje ľudskej prirodzenosti.

Budúce polstoročie

Prognózy populačného vývoja do roku 2050 zostavili OSN, Svetová banka, Úrad na sčítanie obyvateľstva USA a viaceré výskumné inštitúcie. Zohľadňujú príčiny výkyvov z minulosti. Podľa stredného variantu by sa malo ľudstvo do roku 2050 rozrásť na 8,9 miliardy. Oproti súčasnosti by mala pribudnúť ďalšia miliarda už o 13-14 rokov. Spomenutý prírastok do 2050 (o 2,6 miliardy) prevyšuje celkový počet ľudí na svete v roku 1950.

Ak sa dnes početnosť ľudstva každoročne zvyšuje o 77 miliónov, znamená to obrovské výzvy. Ako ľudí nasýtiť, ubytovať, postarať sa o ich zdravie a vzdelanie, zamestnanosť a súčasne zachovať politickosprávnu organizovanosť a verejný poriadok? Takmer celý ročný prírastok populácie sa týka ekonomicky menej rozvinutých krajín. Z vyše polovice iba šiestich krajín, Indie, Číny, Pakistanu, Bangladéša, Nigérie a USA. Posledne menovaná krajina sa však na ročnom prírastku podieľa iba štyrmi percentami.

Keby sa ľudstvo ďalej množilo pri súčasnej úrovni plodnosti, do roku 2050 by nás bolo 12,8 miliardy, vyše dvojnásobok dnešného stavu. Je to síce oveľa menej, ako ešte nedávno predpokladali katastrofické vízie, napriek tomu je však táto perspektíva neúnosná. Nehľadiac na tradície, bez plánovaného rodičovstva to nepôjde. Trvanie na zásadách minulosti by bolo nezodpovedným, nemorálnym hazardom s budúcnosťou ľudstva. Alebo sa mlčky kalkuluje s „malthuzianskymi" faktormi ako vojny, hladomory a choroby (trebárs AIDS)?

Rozvinutý svet musí podporiť žiaduce zmeny

V roku 2000 žilo 1,2 miliardy ľudí v ekonomicky rozvinutých krajinách, 4,9 miliardy v nerozvinutých alebo menej rozvinutých. Populácia rozvinutých rastie o 0,25 percenta ročne, menej rozvinutých o 1,46 percenta, v 49 najchudobnejších krajinách so 670 miliónmi obyvateľov o 2,41 percenta. Do roku 2050 by mal globálny populačný prírastok klesnúť na 0,33 percenta. Tridsať rozvinutejších krajín bude mať menej obyvateľov ako dnes, najväčší pokles (o 29 percent) zaznamená Rusko. Obyvateľstvo menej rozvinutých krajín dosiahne 7,9 miliardy, hoci v rokoch 2030-2035 sa ustáli na reprodukčnej úrovni. Počet ľudí na jeden kilometer štvorcový dosiahne v roku 2050 zhruba 66 (v roku 2000 to bolo 45). No poľnohospodárska pôda predstavuje iba desať percent súše. V rozvinutých krajinách vtedy pripadne na štvorcový kilometer 23 ľudí, tak ako dnes. V rozvojových 93 (dnes 59).

K čomu všetkému to povedie? Afričania dnes počtom predstavujú 80 percent Európanov, v roku 2050 však Európanov prečíslia vyše dvojnásobne, čo enormne zaťaží africké životné prostredie a povedie k rozsiahlej migrácii na iné kontinenty. Ekonomicky vyspelý svet dnes jednoducho nemá na výber. V rozvojových krajinách musí podporiť žiaduce zmeny, ktoré odstránia potrebu mať veľa detí. Sem patrí intenzifikácia poľnohospodárstva, rozvoj priemyslu a služieb, vzdelania, zamestnanosti, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti. Cieľom je, aby sa v nich zopakovalo to, čo v druhej polovici 20. storočia prebehlo v rozvinutých: zastavenie populačného rastu. Spomeňme si, ako sa v tomto ohľade za dve generácie zmenila naša krajina - od normy mnohopočetných rodín k modelu dvojdetnej.

Sociálno-kultúrne zmeny, vrátane demografických, sa nemusia páčiť všetkým, treba sa s nimi však vysporiadať. Ľudia, aj na Slovensku, zväčša reagujú logicky. Súčasné excesy sú dočasné a odrážajú situáciu, keď sa veľa vecí mení. Deti sa opäť začnú rodiť a hrozivo sa črtajúce starnutie populácie sa stabilizuje. Kriticky dôležité však bude predĺženie profesionálnej aktivity seniorov.

Hlavnými demografickými neurčitosťami sú dnes podľa Joela Cohena miera migrácie a rýchlosť sociálno-kultúrnych zmien, ktoré ovplyvnia veľkosť a štruktúru nukleárnych i širších rodín v rôznych častiach sveta.

Ročne nás pribúda 77 miliónov

V rokoch 1750 a 1950 sa populačne najrýchlejšie vyvíjali Európa a Nový svet. Potom štafeta prešla na Afriku, Stredný východ a Áziu. Najdôležitejšia populačná udalosť v histórii sa odohrala medzi rokmi 1965 a 1970. Globálny populačný rast vtedy dosiahol rekord všetkých čias - početnosť ľudstva sa zvyšovala o 2,1 percenta ročne. Do roku 2001 táto veličina klesla na 1,2 percenta ročne. Kým v rokoch 1950-1955 porodila jedna žena za život priemerne päť detí, v prvých piatich rokoch 21. storočia to bude už iba 2,7 dieťaťa.

Absolútny ročný prírastok populácie vyvrcholil 86 miliónmi okolo roku 1990. Odvtedy klesol na 77 miliónov. Podieľajú sa na tom antikoncepcia a reprodukčné zdravotnícke služby, vyššia miera prežívania novorodencov a detí, globálne zlepšovanie ekonomickej situácie a integrácia, vstup žien na trh platenej práce, rozširovanie vzdelania chlapcov i dievčat a kultúrne zmeny. V roku 1960 stagnovala alebo klesala populácia piatich krajín, do roku 2000 sa ich počet rozrástol na 64. Spolu reprezentujú plných 44 percent ľudstva.

Všadeprítomná urbanizácia

V roku 1800 bývali v mestách iba dve percentá ľudstva. V roku 1900 už 12 percent - vyše jedenásťnásobný vzrast z 18 na 200 miliónov ľudí. V roku 2000 plných 47 percent - ďalší štrnásťnásobný vzrast na 2,9 miliardy. V tom istom roku bolo na svete 19 miest s viac ako 10-imi miliónmi obyvateľov, no iba štyri v priemyselných krajinách (Tokio, Ósaka, New York a Los Angeles). V roku 1900 také mesto na Zemi nebolo, v roku 1950 iba jedno, New York. Trend rozrastajúcej sa urbanizácie búrlivo pokračuje, najmä v rozvojových krajinách, lebo vidiecke obyvateľstvo sa sťahuje za obživou do miest.

120­ročný hlas Science

Týždenník Science pravidelne vychádza od roku 1883 v USA. Pri jeho kolíske stáli aj známi vynálezcovia Thomas Alva Edison a Alexander Graham Bell. Od roku 1894 je členským médiom Americkej asociácie pre pokrok vedy (American Association for the Advancement of Science, AAAS), najväčšej svetovej všeobecnej vedeckej spoločnosti, otvorenej aj členom z iných krajín, ktorá bola založená v roku 1848. No súčasne je to multidisciplinárny odborný prírodovedný časopis. V triumviráte s britským Nature a opäť americkým Proceedings of the National Academy of Sciences USA predstavujú kvalitou i prestížou absolútnu svetovú špičku, vysoko cenený publikačný Olymp každého bádateľa. Akokoľvek v nich dominuje prírodovedná tematika, nezanedbávajú ani spoločenské otázky.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu