Škandinávia dominuje , USA zaostávajú

V možnostiach prístupu k informačným technológiám sa už Európa nedelí na východnú a západnú, ale jednoducho na vyspelejšiu a menej vyspelú. Podľa prvého celosvetového indexu rozvoja nových technológií, ktorý zverejnila minulý týždeň Medzinárodná telekomun

Nadšenie pre nové technológie vynieslo niekoľko ázijských tigrov na vrchol celosvetového rebríčka technologickej vyspelosti. FOTO ČTK/AP

ikačná únia (ITU), bolo už najmenej rok pred vstupom do Únie Slovinsko rovnako vyspelé ako Taliansko a Francúzsko, Estónsko sa môže porovnávať so Španielskom a Česká republika s Gréckom. Slovensko sa spoločne s Poľskom a Chorvátskom ocitlo na 40. až 44. mieste na svete. V rebríčku 178 krajín je zaradené do kategórie „nadpriemerný prístup k informačným technológiám", kde sa nachádza aj väčšina ostatných východoeurópskych krajín, štáty Latinskej Ameriky a karibskej oblasti.

Najlepší prístup k moderným komunikačných technológiám majú podľa štúdie obyvatelia škandinávskych krajín, absolútnou jednotkou je Švédsko. Najväčší pokrok za posledné štyri roky však urobili ázijské krajiny, keď sa Južná Kórea, Hongkong aj Taiwan prekvapujúco objavili v prvej desiatke vedľa najvyspelejších členov Európskej únie. Podľa autorov sa tak skončila éra, keď boli po anglicky hovoriace krajiny pri rozvoji zvýhodnené pred ostatnými. „Ťažisko vývoja sa presúva smerom do Ázie, preč z anglicky hovoriacich krajín," povedal agentúre AP autor správy Michael Minges.

Najväčší pokles v rebríčku zaznamenali za uplynulé štyri roky Nový Zéland, Austrália, Spojené štáty, Francúzsko a Južná Afrika. Pozícia USA až v druhej desiatke je zapríčinená najmä slabo rozvinutou sieťou mobilných telefónov. Americká vláda v porovnaní s ázijskými robí veľmi málo pre podporu konkurenčného prostredia v oblasti mobilnej komunikácie, a tak sú aj jej ceny pre zákazníkov stále podstatne vyššie, povedal Minges.

V dolnej tretine rebríčka sa takmer bez výnimky umiestnili africké krajiny, ktorým takmer úplne chýba infraštruktúra, základné vzdelanie obyvateľov a prístup k novým komunikačným technológiám je extrémne drahý. „V týchto krajinách bude veľmi ťažké zlepšiť čokoľvek," povedal Minges na tlačovej besede v Ženeve.

Pri stanovovaní poradia krajín sa okrem množstva ľudí využívajúcich telefóny či internet zohľadňovali aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva, kapacita internetových spojení krajiny so zahraničím, penetrácia širokopásmového internetu i jeho cenová dostupnosť.

Najlacnejší internet

(vzhľadom na kúpyschopnosť)

1. Hongkong

2. USA

3. Singapur

4. Dánsko

5. Kanada

Najrozšírenejší internet

(% populácie)

1. Island 65 %

2. Švédsko 57 %

3. Južná Kórea 55 %