Psychológovia neprestávajú pátrať po tom, ako by mohli ľudia efektívnejšie prekonávať pocity osamotenia, ktoré môžu prerásť až do depresie. Jedno z múdrych pravidiel hovorí: Neuzatvárajte sa do seba, snažte sa nadviazať kontakt s čo najväčším počtom ľudí. Ak vás napríklad zaujme niekto v autobuse, pokojne si k nemu prisadnite a oslovte ho. Skúste sa ho trebárs opýtať, či si myslí, že tento autobus niekedy dorazí do cieľa pred západom slnka.
Ako napísal odborný časopis Psychology Today, väčšina ľudí nedokáže iba tak osloviť neznámeho človeka. Nevedia totiž prekonať nástojčivý strach z odmietnutia. Zdá sa to byť nelogické, veď na svete žije toľko ľudí, že odmietnutie jedného z nich pre nás nemôže mať vážnejšie následky. V podobnej chvíli sa však nesprávame racionálne, lebo sme zaťažení emotívnou výbavou z pleistocénu. V hlbokej minulosti, keď sa formovala emotívna výbava ľudského mozgu, naši predkovia žili v malých skupinách. O odmietnutí sa dozvedela celá skupina, čo mohlo mať pre postihnutého naozaj bolestné a ďalekosiahle následky. Preto sa doteraz podvedome bojíme odmietnutia, ako keby od toho závisela naša ďalšia existencia. (ač)
