Konečne injekcia, ktorá nebolí

Podkožné injekcie sa v medicíne s veľkým úspechom používajú už vyše sto rokov. No majú aj nevýhody. Po prvé, aj keď sa aplikujú veľmi šetrne, bolí to. Azda najviac sú postihnutí diabetici a chorí s inými chronickými diagnózami, ktorým lieky nemožno podať


Ukážky dutých mikroihiel. Vpravo dole je jedna z najmenších klasických ihiel používaných pre podkožné injekcie. FOTO - PNAS

v pilulkách, lebo by stratili účinnosť. Po druhé, pri vstrekovaní (infúzii) rozriedeného lieku do tkaniva stále ide o obrovské dávky molekúl veľkých miliardtiny metra miliónnásobne väčším „potrubím“; také dávky sa problematicky regulujú. A po tretie, je ťažké zamerať ich presne na vymedzený cieľ, aj človek so znalosťami lekára tu môže mať problémy. Injekcie sa preto občas nahrádzajú telovými náplasťami, z ktorých liek pomaly preniká cez pokožku do organizmu. Aj toto riešenie má však slabé miesta.

Siedmi bádatelia z Georgia Institute of Technology v Atlante (USA) vedení Markom Prausnitzom sa preto rozhodli preveriť, či by zmenšenie injekčných ihiel na tisícinu bežných rozmerov, neprinieslo želateľný kompromis. Ihly by využívali výhody klasických injekcií a náplastí a vyhýbali by sa ich nevýhodám. Boli by stále dosť veľké na to, aby nimi ľahko pretekalo všetko potrebné, vrátane účinných nových makromolekulárnych liečiv, najmä bielkovín. Boli by súčasne dosť malé na to, aby ani ich mnohonásobná aplikácia nebolela, pacient by si ich mohol aplikovať aj sám a pri použití odborníkom by sa dali ľahko zamerať na presné ciele, dokonca až na úrovni buniek. Bádatelia o výsledkoch napísali v najnovšom vydaní časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.

Využili metódy z elektroniky, vyvinuté pre výrobu mikroobvodov, založené na litografii. Z kremíka, skla, kovov a polymérov (vrátane biodegradovateľných) postupne zhotovili mnohé matrice mikroihiel, pripomínajúce drobučké klincové lôžka fakírov. Mali kužeľovú, alebo kosú špičku, veľké boli od jedného do tisíc mikrometrov. Jednak išlo o monolitné mikroihly, ktorých úlohou je zvýšiť účinnosť náplastí vhodným „dierovaním“ pokožky, aby liečivo z náplasti ľahšie preniklo, jednak o duté mikroihly.

Monolitnými mikroihlami pri laboratórnych pokusoch zvýšili priepustnosť pokožky vyše tisícnásobne a dopravili do nej častice s polomerom až 50 nanometrov. Duté mikroihly sa osvedčili ako „mikroinfúzky“, aj v podobe jednotlivých ihiel, umožňujúce dávkovať lieky v mikrolitrových množstvách. Overili to podávaním inzulínu diabetickým potkanom, ktorým matricou zo 400 mikroihiel spoľahlivo znižovali obsah glukózy v krvi.

Prausnitz s kolegami si vedia predstaviť aj drobné pumpy na náplastiach, ktoré by podľa potreby v reálnom čase reguloval mikroprocesor a ktoré by mohli ovládať zdravotníci aj pacienti. Prinesie takáto technológia revolúciu v šetrnom podávaní liekov?

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 023
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 688
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 312
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 341
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 676
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 540
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 212
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 812
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 549
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 699

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop