Tím vedcov z výskumných laboratórií Kwangju Institute of Science and Technology v Južnej Kórei skúmal jednu z pravdepodobne najjednoduchších reakcií v učebniciach chémie: Čo sa stane, ak sa vo vode rozpustí substancia a potom sa pridá viac vody?
Konvenčné uvažovanie hovorí, že molekuly substancie sa s pridávaním vody budú od seba čoraz viac vzďaľovať. Dvojica vedcov tvorená nemeckým chemikom Kurtom Geckelerom a jeho kolegom Shashadharom Samalom však zistila, že molekuly robia presný opak – združujú sa, a to najprv do zhlukov molekúl a neskôr do veľkých agregátov týchto zhlukov.
Nový chemický fenomén
Objav bol pre vedcov obrovským prekvapením, pretože takáto reakcia je v chémii úplne novým a neznámym fenoménom. Vedci zopakovali pokus s rozličnými substanciami, okrem iného aj s chloridom sodným – kuchynskou soľou, známou v homeopatickom prevedení ako liek Natrium muriaticum; všetky sa správali rovnako. Riedenie vždy spôsobilo, že molekuly sa zoskupovali do agregátov päť až desať ráz väčších ako pôvodná substancia. Narastanie agregátov neprebiehalo lineárne a záviselo od koncentrácie roztoku na začiatku riedenia. Čím viac bol pôvodný roztok na začiatku pokusu rozriedený (teda čím nižšiu koncentráciu mal), tým väčšie boli neskôr vytvorené agregáty. Reakcia však prebieha iba v tzv. polaritných rozpúšťadlách, akým je voda.
Tieto zistenia poskytujú aspoň náznak možného vysvetlenia javu, ktorý sa doposiaľ nedal vedecky vysvetliť, a síce, ako fungujú vysoko zriedené homeopatické lieky. Riedenie látky, ktorá tvorí liek, spôsobuje zväčšovanie častíc až do takej miery, že sa stanú biologicky aktívnymi. Objav je súčasne potvrdením kontroverzných zistení francúzskeho imunológa Jacquesa Bienvenista, ktorý už v roku 1988 tvrdil, že roztok, ktorý obsahoval určité protilátky, spôsoboval aktiváciu bielych krviniek ešte pri zriedení rovnajúcom sa homeopatickému riedeniu. Bienveniste svoje zistenia vysvetľoval tak, že rozpustená látka zanecháva vo vode svoj „imprint“, teda akýsi odtlačok.
Bienveniste nie je podvodník
Bienvenistove výsledky publikoval britský časopis Nature. Vzápätí však proti vedcovi rozpútal diskreditačnú kampaň a vyhlásil objav za podvod, čo malo za následok zastavenie financovania výskumu a diskreditáciu vedcovho mena. O viac ako desať rokov neskôr, v roku 2000, však Bienvenistove experimenty zopakoval a potvrdil tím vedcov zo štyroch nezávislých vedeckých laboratórií z Francúzska, Talianska, Belgicka a Holandska, vedený profesorom M. Roberfroidom z Catholic University of Louvain v Bruseli.
Zákonitosti zemskej príťažlivosti tiež platili dávno pred Newtonom, hoci ich nik neobjasnil a nepomenoval. Ani nie o dva roky po zverejnení objavu z Kwangju Institute of Science and Technology v Južnej Kórei, prichádza New Scientist so správou o ďalšom vedeckom potvrdení možnej účinnosti homeopatie. Švajčiarsky chemik Louis Rey avizuje pre nadchádzajúce vydanie odborného časopisu Physica A zverejnenie svojich experimentálnych výsledkov týkajúcich sa „pamäti vody“ (Memory-Effekt). Rey termo-luminiscenčnou metódou skúma chemické väzby v zmrazenej vode s pridaním chloridu sodného (kuchynskej soli) alebo chloridu líthia. Dokazuje pri tom skutočnosť, na ktorú homeopati poukazujú už dávno – že informácie o vlastnostiach látky rozpustenej vo vode v nej aj napriek silnému zriedeniu ostávajú. Dokazuje, že väzby molekúl „normálnej vody“ majú inú štruktúru ako homeopatiká riedené vo vode.
Tieto objavy sú nielen satisfakciou pre homeopatiu, ale znamenajú, že bude s najväčšou pravdepodobnosťou potrebné prehodnotiť doterajšie chápanie princípov fungovania chémie, fyziky, biochémie a farmakológie. Zároveň sú napomenutím, aby sme nezatracovali veci iba preto, že si nevieme vysvetliť ich fungovanie. Ľudské poznanie totiž zatiaľ obsiahlo iba maličký zlomok z nesmiernych tajomstiev vesmíru.
Autor: ERIKA LITVÁKOVÁSILVIA RYBÁROVÁ
