Silent Hill 3 - temnota odhalila tvár

na tretí diel hororovej hry Silent Hill pomerne takže práve v čas sa na celkom novú nočnú ktorá vás bude v a Konzolisti si ju, ako obvykle, mohli vychutnať už pred niekoľkými mesiacmi, takže predpokladám, že aspoň časť z nich je už na tom v súčasnosti psychicky o čosi lepšie a hádam im už nerobí problém ani prípadný výpadok elektriny a následná cesta s baterkou k skrini s poistkami. Žiaľ, nás pécečkárov bližšie nešpecifikované fóbie ešte len čakajú. Docent Chocholoušek bude mať na psychiatrickej klinike zasa nával pacientov. Osobne však dúfam, že jeho sanatórium sa nebude ponášať na nemocnicu zo Silent Hill, mohlo by to mať totiž priam fatálne následky na psyché potencionálnych pacientov a personál by asi tiež nebol príliš nadšení pri pohľade na ľudí s oceľovými trubkami v rukách.

Vráťme sa však priamo k tretiemu pokračovaniu Silent , ktorý môžeme bez obáv nazvať kráľom hororových hier súčasnosti. Každý kto čakal nový, detailne prepracovaný príbeh, konal rozumne – majstri číreho strachu a desu z Konami si totiž doteraz na dejových líniách ich hier dali vždy mimoriadne záležať. Napokon, práve prečudesné príbehy každého dielu boli tým, čo hnalo hráčov stále ďalej a ďalej, bez ohľadu na to, či sa pri hraní takmer pokakali od strachu. V prípade Silent Hill 3 je hlavnou hrdinkou mladá slečna, resp. teenagerka, menom Heather. Možno by za normálnych okolností žila pokojným životom, no to by sa nesmela dostať do rúk scenáristu, ktorý dokázal karty jej osudu poriadne zamiešať. Už jej prvý desivý sen o zábavnom parku, ktorý je tak groteskne bizarný, že by z neho mal Majster H. P. Lovecraft určite nesmiernu radosť, preberie Heather zo sladkej ilúzie nášho „dokonalého“ sveta, no po následnom prebudení v malej reštaurácii ešte netuší, ako blízko sa v skutočnosti nachádza paralelný svet plný desu, strachu a kvintesencie šialenstva. Tvory z daného sveta sú neustále pripravené na vstup a možno si ani neuvedomujeme aká tenká hranica nás od nich delí. Istotne to netušila Heather, keď telefonovala s otcom a pravdepodobne ju vôbec nič neosvietilo ani po úvodnom stretnutí s trochu tajomným súkromným detektívom menom Douglas. Lenže keď onedlho dochádza k veľmi romantickej prechádzke po nákupnom centre, ktoré prešlo záhadnou obmenou, a na scéne sa objavujú prvé absurdné príšery, Heather začína mučiť svoju myseľ a pokúša sa spomenúť si na dávno zabudnuté spomienky. Udalosti, ktoré nasledujú potom, a verte, že sú vskutku smutné, hrôzostrašné a desivé zároveň, ju neskôr spolu s detektívom privádzajú na prekliate miesto, kde Temnota odhalila tvár. Áno, je to staré známe mestečko Silent Hill.

GRAFIKA  10 / 10
Spomínam si, ako som pred rokom vychvaľoval grafické spracovanie druhého dielu. Už vtedy bolo na vysokej technickej úrovni a len ťažko na ňom bolo čo vylepšovať. Ako sa však ukázalo, vždy je možné prekvapiť novými vychytávkami, najmä keď hardware medzičasom priniesol kvalitné efekty typu vertex a pixel shadery. S tým je, žiaľ, spojená jedna nepríjemnosť – hra už nepodporuje grafické karty radu MX.

V zásade si stačí predstaviť napr. – takmer – dokonalé stvárnenie postáv v in-game animáciách v Silent Hill 2, pridať k tomu ešte výraznejšiu detailnosť a hlavne presnú mimiku tvárí. Okrem toho by ma zaujímalo z koľkých polygónov sú tvorené jednotlivé postavy v hre, pretože súdiac podľa Heather to musia byť celé tisíce. To isté platí o animáciách pohybu, ktorý je absolútne realistický a máte skrátka pocit, že hľadíte na prirodzene sa pohybujúce postavy.

Čo sa týka spracovania okolia, radosť sa pozerať. Je síce pravda, že vo väčšine prípadov je všade tma ako vo vreci a vtedy predstavuje jediný zdroj svetla vaša baterka, no v tom tkvie čaro celej hry. Tiene, ktoré dokáže vytvoriť baterka, sú neskutočné (tu zohrali určite významnú rolu pixel shadery) a, ako obvykle, vystrašia vás často viac, než ktorákoľvek obluda. Hra svetla a tieňov je najdesivejšia v miestach s väčšou hustotou rôznych objektov (stĺpy, zábradlia...). Vtedy stačí hocaký minoritný impulz a mrazenie na chrbte prejde do menšej triašky. Nemôžem si pomôcť, no vďaka všetkým spomínaným faktom si diel, podobne ako druhý, za grafiku zaslúži plný počet bodov.

INTERFACE  7 / 10
Podľa ovládania sa stále dá identifikovať konzolový pôvod, no tentoraz autori vykonali dosť podstatnú zmenu. Hru je možné hrať rovnako ako druhý diel, t.j. iba pomocou klávesnice, no väčšina určite privíta novú pomocníčku, ktorou je myš. Tá slúži (rovnako ako pri podobných hrách Nocturne a Blair Witch I-III ) na udávanie smeru chôdze a tiež na interakciu s prostredím. Napriek tomu som však klávesnicu využíval pomerne často, najmä keď bolo potrebné prepínať pohľad kamery za chrbát Heather. S kamerou sa mohli ľudkovia z Konami konečne trochu viac popasovať, pretože aj v treťom dieli sa stáva, že občas skrátka vidíte všetko možné, len nie to, čo chcete vidieť. To je pri bojoch s nepriateľmi dosť mrzuté. Šťastie, že sa to nestáva príliš často, takže v konečnom dôsledku sa s ovládaním pomerne rýchlo zžijete. A ak vlastníte gamepad s väčším počtom tlačidiel, máte vyhrané – môžete sa už len šťastne usmievať.

HRATEĽNOSŤ  10 / 10
Dostávame sa k ďalšej vlastnosti hry, ktorá si opäť zaslúži plný počet bodov. Hrateľnosť môže poslať ďakovný list pani Atmosfére za to, že zo Silent Hill 3 vytvorila maximálne zábavnú a nezabudnuteľnú hru. Čírou náhodou mi neveríte? Aha. Tak to znamená, že sa vám ako istá dávka inšpirácie zíde niekoľko zápisov z „Denníka vydeseného recenzenta“:

Deň 1., 00:48 „Pred jednou hodinou rannou som sa usadil k počítaču, vložil do mechaniky dévedéčko s hrou a čakal. Počas nabiehania obrazoviek s logom firmy mi na ušiach pristáli veľké slúchadlá. Zhliadol som intro, zatiaľ som sa cítil fajn. Nasledovalo zhasnutie osvetlenia v miestnosti, pohľad na menu hry, nastavenie obtiažnosti a potom to začalo. Zvládol som krátku úvodnú časť so „zábavným parkom“, absolvoval animáciu s detektívom, dorazil na toalety a odtiaľ oknom do úzkej uličky. Náladu som mal vcelku povznesenú, až na prvé záchvevy mrazenia na chrbte bolo všetko ok. Potom som však vstúpil do obchodného centra a zistil, že čosi nie je v poriadku. Nikde ani živej duše, všetko akoby stemnelo. V obchode so šatami došlo ku kontaktu Heather s veľmi bizarnou príšerou, akosi som sa začal hniezdiť na stoličke, mrazenie na chrbte sa opakovalo. Po preskúmaní prázdnych chodieb a boja so psami obalenými v obväzoch a dosť odpudivou náhradou hláv, som začal uvažovať, či boli slúchadlá na ušiach až taký dobrý nápad. Tým skôr, že zvuková stránka hry tvorí najmenej polovinu celkovej desivej atmosféry. Nasledovalo zopár šokov, preto som hru preventívne vypol.“

Deň 2., 23:32 „Tentoraz som sa pokúšal hrať Silent Hill 3 ešte pred polnocou, aj keď vlastne netuším aký dopad to malo mať na výsledný strašidelný efekt. Miestnosť bola opäť zatemnená, slúchadlá na ušiach (asi sa nepoučím). V nákupnom centre som natrafil na dobre umiestnené vozíky, ktoré, dľa mŕtvol zakrytých plachtou, pochádzali z patológie. Zvuková kulisa mi spôsobovala jeden šok za druhým, mrazenie na chrbte v podstate ani na chvíľu nepoľavilo. Riešenia adventúroidných častí mi nespôsobovali žiadne vážne problémy, no pohľad na temné a depresívne chodby áno. Dostal som sa až na koniec časti s nákupným strediskom, čakal ma tam boss. Nepýtajte sa ma aký. Hru som vypol a prisahal, že po tme a so slúchadlami ju už hrať nebudem.“

Deň 3., 21:48 „Dodržal som sľub. Čiastočne. Slúchadlá som si nasadil, no tmu vystriedala zapálená sviečka. Ako sa neskôr ukázalo, buď reálne osvetlenie alebo radšej tma. Avšak sviečka nikdy. Z nákupného centra som sa presunul do metra. Nikdy by som nepovedal, že opustené chodby nástupíšť môžu byť tak desivé. Množstvo zvukov mi naháňalo hrôzu a boj s nekro-psami na vyradenom nástupišti mi zvýšil vylučovanie adrenalínu na dvojnásobnú úroveň. Neprestajne ma mrazilo na chrbte, občas som sa preventívne poobzeral po miestnosti. Neviem, čo som hľadal, ale našťastie som to nenašiel. Dostavil sa výsledok snaženia, skončil som v stokách. Vypol som hru, sfúkol sviečku a rýchlo rozsvietil svetlo. Miestnosť bola opäť prázdna. Ešteže tak.“

Deň 4., 22:56 „Slúchadlá na ušiach, rozsvietená menšia lampa. Behal som stokami, našiel zbraň – palcát. V temných chodbách bolo počuť dupot mojich nôh, no nechýbalo množstvo pazvukov, pri ktorých mi fantázia pracovala na plné obrátky. Steny postriekané krvou mi ani trochu nepridali na optimizme, počítal som so všetkým. Zlikvidoval som ďalšiu obludu, ktorá mi bránila v postupe. Stačilo použiť len elektrickú zásuvku spolu s... nie, neprezradím s čím. Vyliezol som z kanálov, na chvíľu mi odľahlo. Vošiel som do akejsi rozostavanej budovy, rádio signalizujúce prítomnosť desivých bytostí začalo zasa šumieť. Vypol som hru a išiel sa pozrieť do zrkadla. Nie, vlasy majú stále rovnakú farbu, napodiv som nezošedivel od strachu. Dosť som sa tomu čudoval, pretože na chrbte ma ešte stále trochu mrazilo.“

Pevne verím, že predchádzajúce riadky vám pomohli predstaviť si atmosféru tohto herného skvostu. Hrateľnosť je dokonalá, každú časť hry autori navrhli tak, aby človeka nenápadne nútili hrať ďalej a ďalej, až kým nepoodhalí ďalšiu časť temného príbehu. Okrem toho ich podozrievam, že si k vývoju prizvali psychológa alebo psychiatra, ktorý im radil aké prvky použiť na spustenie celej plejády rozličných fóbií. Ako som spomínal v denníku, napr. už len vozíky s mŕtvolami len tak ledabolo stojace pri eskalátoroch v nákupnom centre, ktoré sa hemží prečudesnými bytosťami a odvšadiaľ k vám doliehajú príšerné pazvuky, vám poriadne nahlodajú vaše vedomie. To je však len jeden príklad z desiatok ďalších desivých elementov v hre.

Pri likvidácii príšer tentoraz využijete nôž, oceľovú trubku, katanu ostrú ako žiletka, pištoľ, brokovnicu, ba dokonca i samopal. Použiť však môžete aj spomínaný palcát, ten je však ťažký a tým pádom pri súboji strácate výhodu rýchlosti. Na druhej strane, dobre mierené rany palcátom spacifikujú snáď každého tvora, ktorý si robí zálusk na vašu dušu, eventuálne aj telo, keďže netvory sú stále hladní.

MULTIPLAYER  
Hru pre viacerých hráčov Silent Hill 3 neobsahuje .

ZVUKOVÉ EFEKTY  10 / 10
Jednoznačne zas a znova plný počet bodov. Na zvukový podmaz som bol od začiatku veľmi zvedavý a ani trochu ma nesklamal. Vzhľadom na to, že máme tú česť s výbornou hororovou hrou, nekvalitné zvukové spracovanie by pre ňu znamenalo jasný pád. Veď horor, ktorý má ambície vydesiť človeka na maximálnu možnú mieru, musí do veľkej miery ťažiť z ľudskej fantázie schopnej obludných a morbídnych predstáv po zaznení patričného zvuku v správny okamih. Silent Hill 3 to spĺňa na jednotku s hviezdičkou a musím uznať, že zvuková kulisa skutočne tvorí polovinu atmosféry celej hry.

HUDBA  9 / 10
Akira Yamaoka už pri predchádzajúcom dieli predviedol čoho je schopný a tentoraz to len a len potvrdil. Hudba je správne emocionálna, takže vždy dokáže zabrnkať na tú pravú strunu a prebudiť v hráčovi rôzne pocity. Klobúk dolu. Okrem toho, v krabici s hrou nájdete aj disk so soundtrackom. A. Yamaokovi sa na ňom podarilo geniálne spojiť atmosféru hry (nechýbajú ani ambientné zvuky z gamesy) s príjemnou hudbou, ktorú si budete určite radi púšťať v prehrávači.

INTELIGENCIA & OBTIAŽNOSŤ 8 / 10
Obtiažnosť je riešená rovnako, ako pri druhom pokračovaní, všetko závisí od počiatočného výberu „tuhosti“ akcií a riešenia rébusov. Každému môžem vrelo odporučiť strednú obtiažnosť, pri ktorej sú nepriatelia dostatočne otravní a rozhodne nete trpieť nadbytkom munície. Používanie predmetov v adventure častiach je taktiež na rozumnej úrovni, v prvom rade oceňujem absolútne logické spôsoby ich aplikácie. Nespomínam si na žiaden úsek, pri ktorom by chvíľkové zamyslenie sa nad predmetom v inventári neviedlo k jasnému určeniu miesta použitia. Je však škoda, že autori znížili počet skutočných rébusov, ktoré by istotne o isté množstvo minút predĺžili čistý hrací čas.
Reakcie potvor sú taktiež na úrovni zhodnej so Silent Hill 2. Nejde tu veľmi o to, aby predvádzali dokonalosť umelej inteligencie, ale aby vás patrične vystrašili a potrápili pri postupe hrou. Napriek tomu napríklad bizarné dvojnohé čudá dokážu odhadnúť kedy približne zaútočíte v prípade, že máte v rukách trubku alebo katanu a podľa toho sa uhnú. Preto je najistejšie našiť to do nich z brokovnice a majú po uhýbaní ;).

ZÁVEREČNÝ VERDIKT  9 / 10
V podstate pri všetkých stránkach Silent Hill 3 som použil rovký počet bodov, ako pri predchádzajúcom i. Možno je to náhoda, možno nie. Isté však je, že aj finálne hodnotenie sa zhoduje s druhou ťou trilógie. Dôvod je jednoduchý: opäť máme tú česť s jlepšou hororovou hrou roka, sa zároveň zapíše medzi hororové skvosty všetkých čias. Ak chcete zažiť neuveriteľne desivú moru v bdelom stae, niet čo riešiť, Hill 3 je tu pre . A nebojte ... docent Choholoušek ás z toho neskôr dostne. Asi.

Autor: Ondrej -Ondrew- Gabriš