Počítače umožňujú komunikovať aj ľuďom, ktorí si noviny alebo odkaz na nástenke nemôžu prečítať. Na snímke je špeciálne upravený počítač slúžiaci od minulého týždňa ľuďom s poruchou zraku v českom Ústí nad Labem.
FOTO – ČTK
Pod sloganom „e-mail pre všetkých zamestnancov“ zatiaľ firmy takmer bez výnimky chápu len e-mail pre všetkých, ktorí majú vlastný pracovný stôl a počítač. Radicati odhaduje, že aj v Spojených štátoch je služobnou e-mailovou adresou vybavených zatiaľ len 45 percent všetkých zamestnancov. E-mail sa však veľmi rýchlo stáva najdôležitejším kanálom pre komunikáciu v rámci firiem a ak ho nebudú používať skutočne všetci zamestnanci, hrozí vznik skupiny ľudí, ktorá plní len bezprostredné príkazy nadriadených a nevie nič o ich zmysle a celkových zámeroch firmy.
„Ľudia (bez e-mailovej adresy) sa cítia vynechaní z diania v spoločnosti, je pre nich ťažšie byť informovaní o tom, čo sa vo firme deje,“ vysvetľuje prezidentka firmy Sara Radicatiová. „Firmy šetriace na e-mailoch v konečnom dôsledku minú oveľa viac prostriedkov na informovanie zamestnancov, ako keby im zriadili e-mail, keďže musia komunikovať drahšími prostriedkami – papierovými obežníkmi, telefonicky alebo na schôdzach,“ uviedla v S. Radicatiová v e-mailovom rozhovore pre SME.
Bez e-mailových adries sú podľa výskumu často nielen najhoršie platení zamestnanci, ale aj tí, ktorí nemajú kanceláriu, alebo sú neustále na cestách – napríklad vodiči, predavači v obchodoch, zdravotné sestry či tisícky zamestnancov leteckých spoločností.
Riešením problému by podľa Radicatiovej mali byť internetové kiosky voľne dostupné v kancelárskych priestoroch i vo výrobných halách, kde by si zamestnanci bez vlastného počítača mohli počas obedňajšej prestávky či po pracovnom čase e-maily prečítať. Mnohé firmy kvôli tomu budú musieť zaviesť nový systém e-mailovej pošty, ktorý umožní prístup cez webové rozhranie. Radicatiová odhaduje, že o štyri roky pribudne k 58 percentám zamestnancov používajúcich bežný pracovný e-mail aj ďalších 17 percent, ktorí k nemu pristupujú práve cez kiosky, a bez firemnej e-mailovej adresy zostane len štvrtina všetkých zamestnaných ľudí.
Otvorenou otázkou zostáva, koľko firiem zamestnancom umožní využívať služobný e-mail aj na vybavovanie súkromných záležitostí. Tu zrejme ešte dlho nedôjde ku konsenzu – niektorí zamestnávatelia to zakážu z obavy pred tým, že by mohli byť právne zodpovední za takúto korešpondenciu, iní e-mail povolia ako lacný prostriedok zvýšenia spokojnosti zamestnancov, bonus podobný trebárs bezplatnému občerstveniu.
