;) |
u alebo ju ničia „moderné“ akčné prvky?
Na zásadnú otázku dostanete odpoveď už po niekoľkých minutách hry, keď pochopíte základné ovládanie hry. Ja vám ju však prezradím, až keď sa prehryziete cez jeden-dva odstavce. Najprv si predsa musíme povedať niečo o príbehu, nie?
Hlavnými hrdinami hry sa opäť stáva známe duo, američan George Stobbart, patentový úradník a krásna francúzska novinárka Nicole Collard. Po minulé dobrodružstvá ste mali možnosť hrať väčšinou za Georga, v dvojke sa k slovu občas dostala aj Nicole. Ale až v The Sleeping Dragon sa plnohodnotými hrdinami stávajú obaja. Z toho čo som mal možnosť hrať, ovládate obidve postavy rovnakým dielom. Zaujímavé je, že príbeh sa začína odvíjať pre každého z nich samostatne na opačnom konci planéty, v zdanlivo úplne odlišných situáciách. George sa vydáva do afrického Konga za vedcom, ktorý vraj objavil perpeetum mobile, stroj bez potreby energetického zdroja. Ako to už býva u Georga zvykom, vedca nájde s prestrelenou dušou na jazyku. Kým ho však duša opustí úplne, stihne Georgovi povedať, že osud sveta je vo veľkom nebezpečí... Nico v Paríži zažíva podobnú situáciu, keď ide na rutinné interview s neznámym mladým hackerom. Na jej prekvapenie, tesne predtým než zaklope na hackerove dvere, začuje výstrely... Príbeh začína vo veľkom štýle, dúfajme, že tak bude aj pokračovať.
;) | ;) | ;) | ;) |
Každú líniu príbehu odohrávate samostatne, aby ste sa v hre neskôr opäť stretli. Príbeh je napínavý hneď od začiatku, ako sa na riadny Broken Sword patrí, a ja sám som veľmi zvedavý, ako si títo dvaja k sebe nájdu cestu. Jediné čo viem je, že v príbehu sa opäť jedná o sektu neo-templárov, ktorých sa vám v jednotke asi nepodarilo tak úspešne zničiť, ako ste si mysleli.
Nechcem vás pridlho napínať, povedzme si, ako to vyzerá v samotnej hre. Hneď po prvých minútach vám bude jasné, že vaše obavy z prílišnej akčnosti hry sú neopodstatnené. Áno, je to tak, aj The Sleeping Dragon je adventúra ako remeň (Uff! Až sem počujem ten výdych.) Lenže s kompletne prekopaným systémom ovládania. Zabudnite na myšky a iné hlodavce, k slovu sa dostáva stará známa klávesnica alebo ešte lepšie gamepad. Vidíte dobre, žiadne halucinácie sa nekonajú. Hra bola vyvíjaná na PS2 a Xbox, čomu je prispôsobené aj ovládanie. Pohyb postáv teda ovládate pomocou smerových šípiek, respektíve gamepadom. Našťastie všetky „akčné“ scény a klasické adventúrne aktivity postáv nájdete schované v menu v pravom dolnom rohu obrazovky. Keď musíte potlačiť nejakú krabicu, preskočiť plot alebo prerúčkovať po rímse, aktivujete správnu funkciu z menu. Nič také ako tombraiderovské preskakovanie a posúvanie bední sa nekoná. Po vybraní aktivity reprezentovanej ikonkou v menu, George alebo Nico urobia akciu automaticky.
Na lepšiu predstavu nového systému uvediem príklad. Keď George núdzovo pristane (havaruje) v džungli a zostane trčať na vysokom brale, musí preskákať do jaskyne svojho vedca. Urobí to tak, že podíde na kraj plošiny a v menu sa mu zobrazí ikonka skoku. Po jej stlačení sám urobí bezpečný skok na druhú stranu. Niektoré akcie sú časovo ohraničené a pokiaľ nestihnete včas zareagovať, zomriete. Ďalším exemplárnym príkladom je Nico, ktorej sa podarí dostať do bytu - teraz už mŕtveho – hackera, ale vrah je stále namieste. S revolverom pár centimetrov od tváre má len pár sekúnd na správnu reakciu – stlačiť tlačítko akcie, aby novinárka schytila panvicu a odvrátila tak smrteľný výstrel. Ovládanie hry jasne potvrdilo smer, ktorým sa Revolution vydali. Pridali do hry akciu, ale tak dobre, že vôbec neruší v typicky adventúrnych činnostiach akými sú používanie predmetov a rozhovory s postavami. Naopak hru zjednodušuje a pridáva nové možnosti hádaniek.
Jediné vec čo ma zamrzela, keď som dostal do prstov ovládanie, bola grafika. Nemôžem povedať, že je zlá, to vôbec nie. Udržuje si svojský štýl a detailnosť Broken Sword hier napriek prechodu 3D. Problém vidím skôr v engine hry, ktorý nedokáže vykresliť grafiku tak, akoby súčasné PC hry vyzerať mali. Postavy a prostredie sú niekedy až príliš zubaté a efektíky nedokonalé. Je to daň za prioritný vývoj pre herné konzoly, ktoré už dávno s efektami nestačia na dnešné "železo" v PC. Viem si predstaviť, že na PS2 bude hra grafický skvost, ale nie na PC.
;) | ;) | ;) | ;) |
Prvé dojmy z hry sú teda viac než pozitívne napriek nedokonalej grafike. Tá však nie je všetko a dobrá adventúra potrebuje omnoho viac ako len špičkový 3D engine. Záverečný verdikt vynesieme až vtedy, keď budeme vedieť kvalifikovane odpovedať na všetky ostatné aspekty, akými sú príbeh, obtiažnosť hry (vyzerá byť dosť nízka) a hádanky. Otázkou stále zostáva, podarí sa spoločnosti Revolution revolúcia v mŕtvom žánri adventúr? Uvidíme.
P.S. Nemôžem si pomôcť, ale nedokážem zaprieť svoje mužské hormóny a nepoznamenať, aká je Nico kočka. Ak by ste také „niečo“ stretli na ulici v reále, určite sa za ňou obrátite. 3D kabátik jej jednoducho extrémne pomohol... ;)
