;) |
e začal!
Len samo UNIVERZUM pozná všetky svoje tajomstvá. Nám, obyčajným smrteľníkom ostáva len hútať, kedy sa dočkáme odpovedí aspoň na niektoré naše otázky (čo sa stane na Slovensku 1. mája 2004?), alebo v horšom prípade dúfať, že možno jedného dňa budú odhalené aj tie najväčšie záhady sveta (mal byť „Charlieho anjeli“ pôvodne propagandistický film o Vietnamskej národnej armáde?). Do prvej skupiny určite patrí aj vyriešenie doterajších dohadov a úvah o tom, či sa Harry Potter Quidditch World Cup (HPQWC) podarí lepšie ako jeho predchodcovia s tematikou Harryho Pottera, resp. či to bude naozaj zábavný, hrateľný simulátor metlobalu, schopný osloviť aj širšie publikum, nielen verných fanúšikov mladistvého čarodejníka s jazvou na čele.
Už hádam nikomu netreba obšírne vysvetľovať, kto ten Harry P. vlastne je. Každá generácia detí má svojich hrdinov a v súčasnosti „letí“ práve tento britský talent na hókus-pókus. Zdôrazňujem britský - takže konečne niekto, kto vytrel rybník záoceánskym privandrovaIlcom a la. Pokémon, či starším Turtles. Ani Harryho príbehy však nie sú o nič menej brutálne ako spomínané ikony teenagerskej subkultúry a tak sa počas zažitých dobrodružstiev nejedna postava stihne zraniť, zmutovať, či dokonca zomrieť. Autorka J. K. Rowlingová dokázala do svojich knižiek šikovne vstrebať mix dobrodružstva, detektívky, hororu a ďalších populárnych žánrov. Nevyhla sa tak ani športu, ktorý tu predstavuje METLOBAL, lietajúca variácia futbalu s príchuťou gladiátorských zápasov starovekého Ríma. A o tom je aj náš príbeh...
97-ročný čarodejník na dôchodku, Ludowig Flatley, pomaly dosŕkal svoj dvanásty džbán medového piva, položil na stôl pár mincí a vybral sa na cestu domov. Odkedy mu neobnovili povolenie lietať, musí cestu nočným mestom absolvovať po vlastných. Ešteže je stále v dobrej forme.
;) | ;) | ;) | ;) |
Keď sa oprel o múrik, aby zadosťučinil volaniu preťaženého žalúdka, vypadol mu z vrecka nejaký predmet. Ludowig si vreckovkou pretrel ústa, nos a oči a zodvihol vypadnuvší objekt. Bola to ošarpaná fotografia okuliarnatého mladíka s metlou v podpaží. Ludowig sa v alkoholom otupenej mysli vrátil niekoľko dekád dozadu, do roku 2003...
Vtedy bol mladý Ludowig Flatley náhradníkom anglického metlobalového týmu, ktorý čakal na svoju veľkú šancu. Anglicko vo veľkom svetovom turnaji nastúpilo proti ďalším ôsmim metlobaloým (a svetovým) veľmociam, z ktorých každá mala iné prednosti a slabiny. Zápasy sa odohrávali na ihriskách po celom svete a tak Ludowig spoznal austrálsku flóru a faunu, klasickú čínsku architektúru, nehostinné pláne severu, ale aj kvetinové parky Francúzska. Na všetky tie krásne scenérie sa už samotní hráči veľmi sústrediť nemohli - rýchla akčná hra ako metlobal si vyžaduje plnú pozornosť od prvej sekundy až do konca. Obe mužstvá majú šesť členov a jedného stíhača, ktorý môže rozhodnúť celý zápas. Ten do hry ani nezasahuje, iba na záver, keď je vypustená tzv. „zlatá strela,“ ktorú má za úlohu chytiť. Strela mení svoju trasu aj rýchlosť, takže je to vcelku zábava, pričom každá metla má aj nejaké to turbo, aby hráč nezaostal. No a samozrejme, celý čas si musí dávať pozor na stíhača súpera, ktorý sa snaží o to isté, a to nie vždy kóšer prostriedkami... Traja členovia mužstva (niečo ako obrana) majú za úlohu odrážať do súpera tzv. „dorážačky,“ aby mu zabránili v postupe na jednu z troch bránok. A napokon sú tu traja útočníci s loptou, ktorých úsilie má vyvrcholiť trafením do jednej z práve oných bránok. Každý gól má hodnotu 10 bodov, zlatá strela sa počíta za 150. Vyhráva družstvo, ktoré dosiahne počas celých majstrovstiev najviac bodov v tabuľke.
Ludowigovi sa jasne vybavilo, ako sa hra občas premenila na jednotvárne „kradnutie“ lopty a jej hádzanie do cieľa. Po dobrých akciách síce hráči mohli použiť rôzne špeciálne pohyby, ani to však nebola motivácia na dlhú dobu. Napriek tomu Ludowig poctivo sedel na lavičke náhradníkov a stále čakal na svoju šancu. Niekedy sledoval zápas aj cez televíznu obrazovku. Kamera rozlišovala len tri základné pohľady, plus kombinovanú enginovú sekvenciu pri špeciálnom tímovom útoku. Každá krajina mala vlastný, sebe typický atak: angličania predviedli futbalové parádičky, austrálski hráči sa valili na bránky na morských vlnách a tím krajiny vychádzajúceho slnka sa neštítil predviesť ani pokročilú lekciu kung-fu. Len škoda, že si podobných útokov nenatrénovali viac, rozhodne by to celú hru viac oživilo. Ale späť k pohľadom kamery. Väčšinou sleduje ihrisko z mierneho nadhľadu, pohybujúc sa po vertikálnej osi. Keď už sa niektorý hráč dostane k lopte, kamera ho priblíži a máme vlastne nefalšovaný 3rd person mód. Tak to ide v celej hre dokola, uhly zobrazenia sa inak menia len pri rozohrávaní.
Sledovať samotné zápolenie sa Ludowigovi celkom páčilo. Rýchlosť a akčnosť, to sú devízy, na ktorých odjakživa staval. Jediná škoda a problém spočívali v tom, že hráči za sebou zanechávali akési „čmuhy“ - z rýchlosti, rozumie sa. A tak mal po cca. 17 minútach (toľko jeden zápas v priemere trvá) otočený celý svet naruby a oči sa mu leskli ako LED diódy v najlepších rokoch. Môže byť rád, že nedostal epileptický záchvat - takto len pohodlne prišiel o zrak...
Veru darmo čakal Ludowig, že behom turnaja sa niečo zmení a on si dobre zahrá. Nie veru, zostal sedieť na lavičke a miestami dosť nudné majstrovstvá presedel bez jediného zranenia. Aspoň, že Anglicko vyhralo s veľkým náskokom pred hlavným konkurentom z Bulharska. Vedel zároveň, že najbližšie to budú mať zas o čosi ťažšie, keďže už bude dostupná ďalšia sada metiel a aj konkurencia pridá, a to po všetkých stránkach.
V tichom tempe noci zhrbený starec kráča dolu ulicou. Vo vrecku sa mu krčí pamiatka na staré časy, plné vytýčených cieľov a detských snov. Ludowig Flatley sa nikdy nestal pravou metlobalovou hviezdou.
;) | ;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 8 / 10
Krajinky sú ako od Šulíka, popásť sa čo i len letmým pohľadom po nich je radosť - pekne 3D spracované objekty ako domčeky, útesy, ľadovce a iné bralá sa podarili a je vidno, že chlapíci z Electronic Arts opäť robotu nepreflákli. Samozrejme, nič nie je dokonalé a hre môžem vytknúť najmä „rozmazané pozadia“ (asi kvôli väčšej prehľadnosti, ale aj tak), rozpačité 3D publikum a najmä vyššie spomínané „čmuhy“ za hráčmi. Z tých sa ľudská očná konfigurácia tak zblázni, že budete mať po hodine hrania problém napísať frajerke esemesku. Celkom vážne, tie vetrošľahy sa tak vryjú na sietnicu, že ešte hodnú chvíľu sa vám o nich bude zdať. A ak je hra určená prevažne detským hráčom, ktorých oči ešte nie sú „vyšportované,“ je tento fakt jedno veľké mínus. Hráči sú spracovaní celkom fajn, nájdete medzi nimi aj Beckhamovho odvrhnutého brata, len v enginových animáciách trošku pokrivkávajú. Tam sa mohli autori ešte trochu zaprieť a dotiahnuť výsledok o stupeň bližšie k dokonalosti.
INTERFACE 7 / 10
Ovládanie je vhodné aj pre mladších, pričom vybrať sa dá z jednoduchšej kombinácie myš-klávesnica, alebo môžete hrať výlučne na klávesnici. Len tak využijete celý potenciál hry, so všetkými combami a fintičkami, no celé sa to dá dohrať aj opakovaným používaním jednoduchej prihrávky a strely na bránu. Dôležité je tiež vedieť, že svojich pilotov riadite len po osi horizontálnej, to znamená, že hore a dolu si ich v priestore posúva sám program. Tým je všetko zjednodušené, ale hre to neublížilo, ba naopak (Ja by som k hre veľmi odporúčal minimálne šesťtlačítkový gamepad, pretože hra je pôvodne určená pre konzoly a celé ovládanie je od základu určené práve na hru s hernými ovládačmi konzol. Jedine tak si naplno vychutnáte čaro špeciálnych pohybov a komb. - pozn. by chrupi).
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Metlobal je zábavný a svojský šport, jeho herné spracovanie a koncept však trošku zaostáva za originálom. Ani napätie pri chytaní zlatej strely nie je to, čo sme mohli vidieť vo filme. Aspoň je tu motivácia odkrývania ďalších levelov, ktoré, ako som už písal, stoja za omrknutie. Menej motivujúca je nízka variabilita hry, t.j. ustavičné opakovanie schémy zaútoč-prihraj-vystreľ. Zo začiatku sranda sa čoskoro premení na mechanické vyťukávanie klávesových kombinácií a možno vyvrcholí známym kombom ALT+F4.
MULTIPLAYER 6 / 10
Treba oceniť hru dvoch hráčov na jednom stroji, navyše pri prítomnosti 6 tlačidlového joypadu sa nebudete ani tlačiť, či robiť podobné nešportové gestá (hoci, aj také škrtenie káblom je dosť nešportové:-). Takže bavkať sa s týmto režimom nejaký čas dá, aj keď pravdaže bomberman to nie je. Ale vždy lepšie ako nič!
ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Ruchy v hre sa mi vyslovene páčili, komentátori s prízvukom svojej vlasti pôvodu príznačne hulákajú, diváci povzbudzujú svojich favoritov a všelijaké švihy, hody a svišťania znejú presne tak, ako znieť majú. Na druhej strane, zvukov v hre nie je príliš veľa, takže ani to hodnotenie nebude moc vysoké...
HUDBA 5 / 10
Nejaké bzučanie v pozadí som postrehol a ako to už dnes chodí, kam sa nehodí hip hop, tam strčia orchestrálky. Takže miestny symfonický orchester vyhráva etudu o 65 sláčikoch a iné hitovky, ktoré však počas hrania ostávajú zatlačené v ústraní. Nie sú totiž dostatočne výrazné na to, aby zaujali, alebo aspoň prehlušili hlasnú vravu na ihrisku a okolitých pódiách. Príbehové hry s HP mali veru hudbu lepšiu...
INTELIGENCIA & OBTIAŽNOSŤ 6 / 10
Úvodný (povinný) kvázitutoriál odohrá so zavretými očami, zviazanými rukami a hlavou ponorenou do vane so studenou vodou každý priemerný homo sapiens s IQ od 70 vyššie. Pred samotnými majstrovstvami sveta si potom vyberiete obtiažnosť podľa druhu metly, akú budú družstvá používať. Posledné 2 (zo 4) stupne sa však odomknú až po určitom množstve pozbieraných herných kariet. Ak si chcete situáciu komplikovať, je pre vás voľbou jednoznačne obtiažnosť vyššia. No a pre tých ostatných ostáva druhý variant - radosť zo zápasov, vyhraných s vysokým bodovým rozdielom. Súperi však mohli dostať aj lepšiu UI, takto sa chovajú ako sliepky na dvore odvedľa. Lietajú síce v šíkoch a očividne chcú, ale že čo, to sa ma nepýtajte. Hoci priznávam, že na vyššej obtiažnosti im to celkom ide, ale aj tak predvádzajú len málo pekných akcií.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5 / 10
Na zrecenzovanie som prednedávnom dostal okrem HPQWC ďalšie dve hry: Worms 3D a Apocalypticu (3rd person akcia). Zabŕdol som do každej, reku, pozrieme a uvidí sa ktorou začnem. A napriek všetkej svojej infantilnosti ma najviac chytil práve HPQWC, ktorý si idem zahrať aj teraz (mimochodom, je 5:27 ráno). Ale nenechajte sa zas nejak „namotať,“ žiadna bomba to nie je a dlhú životnosť by som tejto hre rozhodne neprorokoval. Preto športový fanúšik radšej zakúpi nové NHL, alebo FIFU, prípadne si objedná pizzu a pri vychladenom (medovom) pivku si pustí z videozáznamu futbalový zápas Lazio – Chelsea...
PS: Nenechajte sa zmiasť názvom, Harry je ešte na svetové zápolenie primladý, a tak celé majstrovstvá len sleduje s kamarátom z V.I.P. lóže. Ani za ostatné postavy známe z kníh a filmu si nezahráte, iba ak v prípravných zápasoch domovskej školy.
