Typická polopúštna krajina Amargoskej púšte v Nevade. FOTO – SCIENCE
Nitráty, čiže zlúčeniny kyseliny dusičnej, spôsobujú viacero závažných chorôb. Prísne hygienické predpisy preto prikazujú potravinárom a vodohospodárom udržať čo najnižšiu hladinu nitrátov v konzumných produktoch a pitnej vode. Tie sa však do plodín i vody napriek tomu dostávajú predovšetkým z umelých dusíkatých hnojív. Poľnohospodári vo vyspelých krajinách ich používajú od 25 až do 250 kilogramov na hektár ročne.
Dusík je pre rastliny základnou živinou. Pri monokultúrnom systéme pestovania plodín z pôdy čoskoro mizne, preto sa musí v záujme vysokých výnosov dopĺňať.
Ak majú rastliny dostatok dusíka, rastú ako „z vody“. Teoreticky by ho teda mali z pôdy pravidelne a do poslednej kvapky „vysávať“. Nerobia to však všade, najmä nie tam, kde by to človek čakal najviac: v púštnych a polopúštnych štátoch na juhozápade USA, ktoré tak dobre poznáme z najrôznejších westernov. Rastliny tam zúfalo bojujú o prežitie a podarí sa to iba najodolnejším, ako sú napríklad kaktusy. Preto je veľmi prekvapujúce oznámenie hydrologičky Michelle Walwoordovej z U. S. Geological Survey (Geologická služba USA) v coloradskom Lakewoode, ktoré uverejnila spolu so šiestimi kolegami v časopise Science. Pri vrtoch v Amargoskej, Mojavskej, Sonorskej a Chihuahuaskej púšti, ako aj na Los Alamos Mesa a High Plains (všetko to sú veľmi suché oblasti v Nevade, Kalifornii, Arizone, Novom Mexiku, Texase a Kansase) zistili, že až do hĺbky 30 metrov sa tam sústreďujú aj nitráty. Ich množstvo udivuje – je to až desať ton na hektár, teda asi desaťnásobok ich typického obsahu vo vrchnej vrstve pôdy.
Nitráty do podzemia zrejme prenikali tisíce rokov vymývaním a vyluhovaním z povrchovej vrstvy pôdy vodou po občasných dažďových zrážkach. Záhadou však je, prečo púštne a polopúštne rastliny, pri ktorých botanici preukázali schopnosť čerpať živiny až z hĺbky štyroch metrov, do týchto ložísk výraznejšie nenačreli.
Pozoruhodný objav podstatne mení pohľad vedcov na ekológiu suchých oblastí. Pretože púšte tvoria tretinu zemskej súše, bude treba zahrnúť do výpočtov kolobehu dusíka až o 16 percent viac dusíka v pôde ako celku a až o 71 percent viac dusíka v púštnych a polopúštnych oblastiach. Ak by sa k podzemným nitrátom dostali rastliny, pomohlo by to zazeleniť veľké územia. Na druhej strane sa však tieto nitráty môžu stať veľkým zdravotným rizikom, lebo kontaminujú spodnú vodu. A to vtedy, keby sa začali príslušné oblasti zavlažovať, alebo keby sa v nich v dôsledku globálneho otepľovania a vyšších zrážok zmenila klíma.
