Fosília amonita, ktorý žil súčasne s dinosaurmi.
Práca archeológa v sonde na Oravskom hrade.
V týchto dňoch sa končí archeologická sezóna 2003 na Oravskom hrade. Naposledy sa hrad takto skúmal pred viac ako štyrmi desaťročiami. Archeológovia zistili, že v riadkovanom murive oporného múru druhej terasy dávni stavitelia použili pozoruhodný kameň: vidieť na ňom skamenelinu amonita z obdobia druhohôr. Ide o fosílne zvyšky živočícha, ktorý zrejme žil súčasne s dinosaurmi.
Výskum prebehol na druhej terase nad Hlavným nádvorím medzi dvojicou masívnych bášt, ktoré dal postaviť Ján z Dubovca v prvej polovici 16. storočia.
Pri jednej zo sond sa výskumníci prepracovali do hĺbky takmer šiestich metrov. V nej postupne našli pozostatky stavebnej činnosti z obdobia po skončení vlády rodu Thurzovcov na Oravskom hrade v prvej polovine 17. storočia. Zároveň objavili masívne murivo, ktoré pravdepodobne slúžilo na statické zabezpečenie pôvodne gotického Korvínovho paláca.
Pevnosť a správne centrum
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267. V 13. storočí sa stal správnym centrom a strážnou pevnosťou popri ceste do Poľska. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až po 17. storočie. Najstaršími časťami sú niektoré priestory na Hornom hrade (citadele), postavenej na strmom skalnom brale, a obytná veža na Strednom hrade. Korvínov palác (z obdobia vlády Mateja Korvína) a palác Jána z Dubovca dopĺňajú panorámu strednej časti hradu. Dominantou dolnej časti hradu je Thurzov palác aj s umelecky hodnotnou kaplnkou.
Z významných majiteľov spomenieme Petra Komorovského, od ktorého hrad získal kráľ Matej pre syna Jána Korvína. Bol v držbe rodu Zápoľských a v prvej polovici 16. storočia sa stal pánom hradu Ján z Dubovca, ktorý okrem spomínanej dvojice bášt a ďalších objektov dal postaviť aj nový palác.
V 16. storočí hrad získal jeho najvýznamnejší feudálny vlastník, rod Thurzovcov. Thurzovci hradu dali nový šat, ktorý sa postupne priblížil k dnešnej podobe.
Na toto obdobie nadväzuje nálezisko preskúmané v sonde pri západnej bašte Jána z Dubovca a Thurzovom paláci.
Medzníkom v dejinách hradu bol veľký požiar v roku 1800. V 19. storočí sa začala jeho postupná rekonštrukcia, ktorá trvá až do dnešných dní.
Dejiny siahajúce do praveku
Pri požiari župného archívu vo Veličnej na konci 17. storočia zanikla podstatná časť starších písomných prameňov oravského regiónu. Preto má terajší archeologický výskum zvlášť veľký význam.
Počiatky dejín Oravy siahajú do obdobia paleolitických lovcov z obdobia mladších úsekov staršej doby kamennej. Pomerne sporadické bolo osídlenie Oravy v neskorej dobe kamennej, keď sem prenikol ľud badenskej kultúry a neskôr bošáckej skupiny.
Význam nadobudla Orava v čase, keď na jej území sídlil ľud lužickej kultúry. Starí „Lužičania“ osídľovali v dobe bronzovej dnešné Poľsko, východné časti Nemecka, sever Čiech, Moravy a Slovenska a dostali sa až na Ukrajinu. Na Orave žili „Lužičania“ od záveru strednej doby bronzovej (14. stor. pred n. l.) až po začiatok mladšej doby železnej.
Žiarové popolnicové pohrebisko z obdobia lužickej kultúry poznáme aj z Oravského Podzámku; rozprestieralo sa pod hradom.
V mladšej dobe železnej (od asi 400 pred n. l. až po prelom letopočtov) do severných území Slovenska začali prenikať Kelti, ktorí spolu s pôvodnými obyvateľmi vytvorili nové kultúrne zoskupenie, púchovskú kultúru. O jej odhaľovanie a popularizáciu sa zaslúžil slovenský archeológ Karol Pieta. Stopy „Púchovčanov“ sa našli aj na mieste, kde v stredoveku postavili Oravský hrad.
Na Orave zanechali výraznejšie stopy aj Slovania. Tí sem s najväčšou pravdepodobnosťou prenikli už na konci 8. storočia. Ostali po nich hradiská na miestach, kde predtým sídlili „Púchovčania“: Ostrá skala nad Vyšným Kubínom, Hrádok pri Istebnom, možno Trniny nad Dolným Kubínom, Veľkým Bystercom a zrejme aj v priestore dnešného Oravského hradu.
MICHAL ČAJKA, DRAHOSLAV HULÍNEK
(autori sú archelógovia)
Archeologický výskum na hrade v Oravskom Podzámku, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie na Slovensku, uskutočnilo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. Výskum viedol pracovník múzea archeológ Michal Čajka za odbornej spolupráce archeológa Krajského Pamiatkového ústavu v Žiline Jána Zachara. Konzultačne sa na výskume podieľali aj riaditeľ žilinských pamiatkarov Miloš Dudáš a archeológovia Jozef Moravčík a Drahoslav Hulínek.
