;) |
Napadla vám niekedy šialená myšlienka o digitalizácii svojej osoby do útrob počítača? Režisér Steven Lisberg sa o to vo filmovej podobe pokúsil už pred dvomi desaťročiami vo výtvore nazvanom, ako inak, TRON. Keď zoberiem do úvahy fakt na akom technologickom stupni boli v danej dobe počítače, musím uznať, že to bol vskutku odvážny kúsok. Je tak trochu paradox, že práve neuveriteľné zvýšenie výkonu „počítadiel“ poskytlo kreatívnym vývojárom zázemie na oživenie zaprášenej myšlienky, a to dokonca priamo na strojoch, ktoré by sme zhruba pred dvadsiatimi rokmi označili za sci-fi.
TRON 2.0 tým pádom priniesol dve významné zmeny: 1. miesto pasívneho hľadenia na obrazovku/filmové plátno sa stávame priamym účastníkom deja a v rámci vyhranených možností ho môžeme ovplyvňovať; 2. to všetko sa deje na prístroji, ktorý je v podstate jadrom príbehu. Autori však nič neponechali náhode, a tak si k vývoju prizvali aj S. Lisberga, ktorý sa radami postaral o autentickosť určitých konkrétnych prvkov v hre. Finálny produkt následne získal mimoriadne zvláštny nádych, ktorý z hľadiska technického spracovania, ako i „upgradu“ pôvodného príbehu do modernejšej podoby, pôsobí ako reálna vízia šialeného programátora pod vplyvom LSD.
;) | ;) | ;) | ;) |
Dej hry v podstate kopíruje filmovú podobu, no ako som spomenul, dočkal sa určitého „upgradu“. V čase pôvodného TRONa sa zápletka točila okolo umelej inteligencie (v podobe systému Master Control Program), ktorá si brúsila virtuálne zuby na ovládnutie sveta. Prehrala vďaka pánovi menom Kevin Flynn, ktorý sa v digitálnej podobe ocitol v útrobách počítača. TRON 2.0 vám predstaví vedca Alana Bradleyho, ktorý na začiatku hry záhadne zmizne, sťaby para nad hrncom. Situácia by bola, zrejme, stratená, nebyť jeho nadaného syna menom Jet, ktorý sa do sveta núl a jednotiek dostane asi ako Windows k maximálnej stabilite, t.j. náhodou. Rozhodne pred sebou nemá ľahkú úlohu, a to tým skôr, že zo začiatku zrejme žiaden hráč celkom presne nepochopí, o akú úlohu to vlastne konkrétne ide. Zachrániť otca? Zastaviť novú prívalovú vlnu podozrivo inteligentného systému? Vrátiť sa naspäť do reálneho sveta? Dať si na raňajky kávu alebo čaj? Ehm... Prepáčte, program vykonal neplatnú operáciu a bude ukončený.
;) | ;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 9 / 10
Ha! Keď som o niekoľko riadkov vyššie spomínal víziu programátora pod vplyvom LSD, nebolo to nič v porovnaní s grafickým stvárnením sveta vo vnútri systému. O designe jednotlivých levelov ani nehovoriac. Z hľadiska grafiky ide jednoznačne o jednu z najšialenejších gamies v histórii herného priemyslu. Pri prvom kontakte s TRONom 2.0 určite zažijete menší šok a ten vás buď „nakopne“ vpred alebo hru, z obavy o vaše duševné zdravie, radšej rovno vypnete. Ja tvrdím: dajte tejto zvláštnej gameske šancu. Akonáhle sa totiž začnete trochu viac pohybovať po digitálnom svete, všimnete si neuveriteľné množstvo prečudesných detailov, ktoré sme doteraz nemali možnosť v žiadnej hre vidieť.
Steny aj podlahy sú často priehľadné, občas nemajú v podstate nijakú konkrétnu farbu a lemuje ich len neónová žiara, inokedy zasa svietia krikľavými farbami s spôsobujú jeden údiv za druhým. Okolo poletujú bajty, kilobajty a megabajty dát, na obzore vidieť informačné diaľnice vedúce do vzdialených útrob systému, výnimkou nie sú ani nedostupné mestá, ktoré sú určite vystavané len z núl a jednotiek, časti kódu poletujúce sem a tam, kocky ako stvorené na výstup na vyššie miesta, no často nelogicky (?) končiace v prázdnote. Okrem toho po ceste stretávate NPC postavy vytvorené z neónových polygónov, ktoré v skutočnosti predstavujú konkrétne programy. Je toho skrátka viac než dosť a autori zašli tak ďaleko, že v podstate každá časť systému (z hráčskeho pohľadu mám na mysli konkrétne levely) je farebne odlíšená a prináša vždy nové, prekvapivé a svojím spôsobom až nepochopiteľné nápady. Mám taký pocit, že pre tento druh grafického stvárnenia by sa hodilo nejaké nové označenie... napríklad „techno-industriálno-digitálny surrealizmus“.
Nedá mi nespomenúť, že toto všetko beží na známom engine LithTech verzia 2.0 (rovnaký „motor“ poháňal napr. aj NOLF 2), takže vývojári mali k dispozícii vskutku kvalitný základný stavebný materiál. Od toho sa však odvíjajú aj hardwarové nároky, takže ak si hru chcete vychutnať bez nutnosti znižovania detailov, pripravte si mašinu s približne 2 GHz a novšou grafickou kartou.
INTERFACE 7 / 10
Ako obvykle, postavu ovládame pomocou starej dobrej zostavy klávesov WASD a myšacieho zariadenia. Všetky ďalšie dôležité klávesy sú defaultne nastavené na vcelku rozumných pozíciách, no niektoré som predsa len redefinoval, pretože mi celkom nesedeli. Pomerne nezvyčajné miesto získala nápoveda, ktorá sa dosť často pýta ku slovu – nájdete ju pod číslom 8. Zaujímavé.
Pohodlne sa pracuje aj s vašim osobným operačným systémom, ktorý slúži na inštalovanie, odvírovanie, opravovanie (prípadne identifikáciu neznámych „programov“) rôznych rutín „porozhadzovaných“ po útrobách komplexu. Tieto rutiny sú mimoriadne dôležité, nakoľko práve vďaka nim zdokonaľujete svoje virtuálne telo. V podstate ide o rovnaké prvky, aké už pred mnohými rokmi priniesol prvý diel nezabudnuteľnej hry System Shock, neskôr jeho pokračovanie a napokon Deus Ex. Okrem inštalovania rutín a subrutín však dochádza aj k upgradu vašich schopností, ktoré taktiež maximálne prehľadne upravujete prostredníctvom menu Jetovho operačného systému. Tým sa dostávame k ďalšej vlastnosti TRON 2.0, a tou je spojenie FPS s RPG prvkami...
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
...TRON 2.0 skutočne nie je iba klasická FPS v netradičnom prostredí, pretože má v sebe zabudované jasné a zreteľné RPG prvky. Predstavme si ich trochu bližšie. Systém subrutín pracuje zhruba takto: v úrovniach sa nachádzajú rôzne dátové balíčky, ktoré môžu obsahovať práve novú subrutinu alebo tiež e-mail. Na download dát potrebujete určité množstvo energie (ktorá je nutná na akúkoľvek prácu s okolitým systémom a tiež na používanie zbraní). E-maily vám pomáhajú pochopiť značne komplikovaný, zamotaný a roztrieštený príbeh. Subrutiny jednoducho stiahnete do svojho OS a následne nainštalujete. Existujú v troch verziách: alfa, beta a gold. Alfa má najmenšiu účinnosť a gold, logicky, najvyššiu. Týmto spôsobom si môžete napr. nainštalovať subrutinu na vyššie skákanie alebo tichšie kráčanie. Verzia „programu“ má však ešte jeden háčik. Kým gold subrutina je v prvom rade najvýkonnejšia, zároveň zaberá iba jedno políčko vo vašom pamäťovom bloku. Počet aktívnych subrutín je totiž obmedzený, takže často budete jednotlivé pomocné „programy“ odkladať do zásobného priestoru a na rad príde doslova rekonfigurácia operačného systému. Alfa subrutina zaberá až tri políčka, preto spočiatku budete mať s výberom vhodných pomocných programíkov drobné problémy. Pri postupe hrou na vás zároveň často útočia rôzne vírusy, ktoré môžu subrutiny napádať a tým ich poškodiť alebo úplne znehodnotiť. Vtedy vám istotne opäť príde vhod váš operačný systém a v ňom funkcia opravy. Možno to všetko znie až príliš zložito (napokon... hovoríme tu o digitálnom svete), no v skutočnosti si na všetky spomínané operácie veľmi rýchlo zvyknete.
Ďalší RPG faktor sú spomínané schopnosti, ktoré sa postupne zdokonaľujú. Hneď na začiatku hry máte možnosť prideliť určitý počet bodov napr. zdraviu, energii alebo trebárs výkonu procesora. Čím viac bodov počas hry pridelíte, povedzme, energii, tým menej jej budete potrebovať na vykonávanie jednotlivých činností. Skrátka, klasický RPG systém.
Energiu a zdravie môžete dobíjať dvoma spôsobmi. Buď na miestach, kde sa nachádza doplňovacia konzola a vy si jej prostredníctvom downloadnete určité množstvo energie či zdravia, alebo zlikvidujete nepriateľský program, ktorý po sebe zanechá drobný balík s energiou a zdravím. Čo iné sme mohli čakať od vnútra obrovského systému?
Bol som zvedavý ako dopadne zábavnosť tohto netradičného titulu. Teraz mi je už jasné, že obavy boli zbytočné. Vďaka nesmierne rôznorodým prostrediam vás hra neustále núti pokračovať ďalej a ďalej, aby ste zistili, ako vyzerá design ďalších úrovní. Z hľadiska zadávania úloh to nie je až taká sláva, aj keď príkazy dostávate v podstate priamo počas postupu, takže neviete dopredu, čo bude nutné vykonať. Menší šuter úrazu však spočíva v tom, že občas splníte úlohu bez toho, aby ste si uvedomili, čo sa vlastne presne v posledných minútach dialo. Vo väčšine prípadov je to spojené práve s tak zvláštnym designom levelov, že občas sa skrátka dostanete na určite miesto bez toho, aby ste si jasne a zreteľne uvedomovali KAM a AKO ste sa TAM vlastne prebojovali. Svet núl a jednotiek je veru riadne bludisko.
Spestrenie klasického pobehovania po úrovniach zabezpečujú preteky na virtuálnych motorkách po veľkých mriežkovaných plochách (na túto časť pôvodného filmu si spomínam, aj keď som ho nemal možnosť vidieť... možno daný úsek niekedy vysielali ako ukážku, ktovie). Motorka nedokáže zastaviť, môže len pribrzdiť alebo zrýchliť. Zanecháva za sebou stenu, ktorá je totožná s chvostom červíka z notoricky známej hry, ktorú ste už istotne tisíckrát hrali v rôznych obmenách aj na vašom mobile. Cieľom je zastavať cestu protihráčovi tak, aby nemal kam uhnúť a narazil do vašej steny (eventuálne vy do jeho). Vyhráva ten, kto tromfne ostatných. Využívať môžete zopár fintičiek, ktoré sa povaľujú na dráhe, napr. turbo boost alebo štít, ktorý prelomí protivníkovu stenu. O tejto časti hry môžem povedať len jedno: prvých pár závodov je vcelku zábavných, ale keď budete musieť pretekať x-tý krát, začnú sa vám oči sfarbovať do červena a krvný tlak rapídne stúpne.
Istotne ste si všimli, že som zatiaľ nespomínal zbrane. Nie je to tým, že by sa v hre nevyskytovali, no ide skôr o to, aké je ich množstvo a čo s nimi môžete stvárať. Celkovo si budete musieť vystačiť so štyrmi zbraňami. Je ich málo? Mno... je to trochu inak. Zbrane sú totiž, podobne ako subrutiny, ideálni kandidáti na upgrade. V prvom rade budete používať disk, ktorý slúži ako energetická vrhačská zbraň, no okrem toho ho môžete používať na blokovanie nepriateľských útokov (alebo tiež na sekanie zblízka, lež väčšinou dochádza len k bojom na diaľku). Ďalej tu máme napríklad akúsi formu elektrických obuškov a pre fajnšmekrov je pripravená hračka s názvom Prankster Bit (deštrukčná sila je brutálna). Podstatné je, že každú zbraň môžete postupom času upgradovať, takže aj z disku sa čoskoro stáva neuveriteľne silný likvidátor.
MULTIPLAYER 3 / 10
Keby som mal chuť zahrať si hru s viacerými hráčmi, TRON 2.0 je tá posledná gamesa, po ktorej by som siahol. V prvom rade, k dispozícii sú iba dva módy: preteky na virtuálnych motorkách po mriežkovej podlahe a bojovanie iba pomocou diskov v arénach. Čo sa týka motoriek, vybúriť sa môžete v dvanástich rôznych leveloch. Ibaže, v druhom rade, poviem to otvorene a bez obalu: nikto ma neprinúti hrať hadíkovité preteky na motorkách po tom, čo som ich musel „miliónkrát“ absolvovať v hre jedného hráča. Verte alebo nie, no väčšina z vás na tom bude zrejme podobne. Možno by pomohlo ísť na to opačne. Najprv si zahrať multiplayer na motorkách a až potom sa pustiť do singleplayera.
Arény na boj s diskami sú na tom, našťastie, lepšie. Dvadsať odlišných arén a možnosť hrať až s pätnástimi protihráčmi. Ak nechcete bojovať každý sám za seba, môžete sa rozdeliť do tímov zložených z dvoch až štyroch hráčov. Súboj by sme mohli pokojne nazvať klasickým označením „Last Man Standing“, pretože presne také sú pravidlá. Aj keď je tento mód na určitý čas zábavný, predstavuje dosť slabú útechu. Okrem toho, nebadal som, že by bol na internete ktovieaký záujem o multiplayerovú pařbu.
ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Zvukár sa veľmi dobre trafil do atmosféry hry. Všetky zvuky a pazvuky, ktoré budete počuť, dokonalo simulujú atraktívne prostredie vnútra gigantického operačného systému. Mimoriadne ma potešili hlasy programov a ostatnej hávede, ktoré znejú správne „techno-industriálno-digitálne surrealisticky“ :). Platí to aj o výstreloch zo zbraní, eventuálne konkrétnych zásahov cieľa(ov).
HUDBA 6 / 10
Na hudobný podmaz som bol skutočne veľmi zvedavý. Ak si totiž uvedomíme, kde sa celý čas nachádzame, musí nám byť jasné, že na pozadí by buď nemalo hrať vôbec nič alebo aspoň nejaký patrične uletený soundtrack. Hudobníkovi sa to podarilo len čiastočne. Je síce chvályhodné, že skladby sa dynamicky menia podľa situácie a svojím spôsobom sú mierne bláznivé, ale to nestačí. Autor mal, dľa môjho názoru, siahnuť skôr po ambientno-industriálnom podmaze. Všemožné dunenia, atmosferické klávesové plochy a rôzne ruchy by do hry určite padli ako uliate.
INTELIGENCIA & OBTIAŽNOSŤ 5 / 10
Umelú inteligenciu tu nehľadajte. A to ani napriek tomu, že sa hra odohráva v systéme, ktorý je až podozrivo rozumný. Škoda, že sa trochu inteligencie neprenieslo aj na nepriateľské programy, ktoré vám v hre robia spoločnosť a znepríjemňujú postup úrovňami. Protivníci sú skrátka tupí ako americká reklama. Ich jediným poslaním je zbadať vás a potom začať útočiť. Ani v jedinom prípade som nepostrehol, že by sa snažili používať nejakú taktiku, skrátka nič. Čo je však zvláštne, na druhej strane sú všetci nepriatelia dosť tuhí a aj na strednej obtiažnosti budete mať už na začiatku hry čo robiť, aby ste neustále nestláčali quick save a quick load. Táto časť hry je nepríjemne nevyvážená a odfláknutá. Škoda, pretože práve toto spôsobilo nepríjemne hlboký škrabanec na pozlátku, ktorým je TRON 2.0 obalený.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Kvalitná, netradičná a hlavne graficky neuveriteľne uletená hra, ktorá si zaslúži pozornosť každého sci-fi RPG fanúšika. Vďaka prepracovanému a dostatočne dlhému singleplayeru sa pri hre zabavíte do sýtosti, no preventívne sa pripravte na niekoľko situácií, kedy budete mať nesmiernu chuť zdigitalizovať sa a nakopať riadiaci kernel Windowsu do zadku a potom si to rozdať s programovým kódom hry priamo zoči-voči. Ktovie kto by vyhral?
Autor: Ondrej "Ondrew" Gabriš
