Florencia 24. septembra (TASR) - Tím vedcov pod vedením Piera Baglioniho z univerzity vo Florencii vyvinul novú metódu záchrany stredovekých fresiek pred zánikom.
Odborníci použili látku podobnú lepidlu z molekúl vápna, ktorá bráni odlupovaniu vrstiev farby a opäť ich pevne prichytáva na stenu. Podstatným detailom je využitie nanotechnológie, ktorá miniaturizovala častice hydroxidu vápenatého. Tie mohli vďaka tomu preniknúť hlboko do vrstiev farby, napísal odborný časopis Langmuir.
Dávni talianski maliari ako Michelangelo a Giotto nanášali farby pred 500 rokmi priamo na ešte vlhkú omietku. Toto hasené vápno (hydroxid vápenatý) reaguje počas schnutia s oxidom uhličitým vo vzduchu na uhličitan vápenatý, ktorý farbu pevne viaže. Po stáročiach sa však horná vrstva začína najmä na vlhkých miestach odlupovať.
Baglioniho tímu sa "lepiacou metódou" podarilo úspešne zreštaurovať fresku Gli Angeli Musicanti vo florentskej katedrále Santa Maria del Fiore, ktorú namaľoval Santi di Tito v 16. storočí. Rozhodujúca bola veľkosť kryštálov hydroxidu vápenatého, ktoré sa rozpustili v alkohole a opatrne sa naniesli na odlupujúce sa vrstvy. Keď sa alkohol odparil, molekuly nabrali vodu a oxid uhličitý a "splynuli" s uhličitanom vápenatým vo farbe a omietke.
Bežné častice hydroxidu vápenatého sa na takéto opravy nehodia, pretože ich priemer prevyšujúci tisícinu milimetra im bráni preniknúť do škár vo farbe. Okrem toho vypadávajú z rozpúšťadla, takže povrch fresky by pokryli rušivým bielym povlakom. Pomocou nanotechnológie sa podarilo vyrobiť častice hydroxidu vápenatého s veľkosťou od 100 do 250 nanometrov. Vďaka tomu, že sú ploché, môžu pojať veľa vody, čo uľahčuje tvorbu uhličitanu vápenatého.
