Washington 24. septembra (TASR) - Vypúšťanie družíc konvenčným spôsobom je dosť drahé. Americké letectvo preto pracuje na systéme vypúšťania družíc z lietadiel.
Táto technika, pre ktorú sa vyvinul nový typ rakety Bladerunner, by sa mohla zabudovať aj do existujúcich nákladných lietadiel C-17 alebo C-141. Okrem menšieho množstva paliva sa ponúka ďalšia výhoda: Do vesmíru by sa mohli posielať ťažšie a väčšie družice.
Lietadlá sa už v minulosti používali na štarty rakiet. Z paluby bombardéra B-52 sa na cestu vydali rakety Pegasus, riadené strely s plochou dráhou letu (cruise missiles) a naposledy hyperzvuková X-43.
Nápad vypúšťať družice z lietadiel sa zrodil v hlavách členov tímu pod vedením Kennetha Hampstena a Johna Walkera z Air Force Research Laboratory. Prvé skúšky sa uskutočnili na Kirtland Air Force Base v Novom Mexiku, odkiaľ v roku 1945 odštartovalo lietadlo, ktoré zhodilo atómovú bombu na Hirošimu.
Družice sa z lietadiel budú vystreľovať podobne ako torpéda z ponoriek pneumatickým zariadením. Stroj bude letieť vo výške nad 12 kilometrov približne rýchlosťou zvuku.
Potrebnú pohybovú energiu dodá plyn, ktorý sa pred vypustením stlačí v špeciálnom kompresore. Tlak plynu katapultuje raketu s družicou z nákladného priestoru lietadla do atmosféry. Potom sa vysunú krídla rakety a jej pohyb sa upraví smerom nahor. Následne sa zapália motory a cesta do vesmíru sa môže začať.
Podľa Walkera by mohol tento revolučný systém v kombinácii s raketami Bladerunner drasticky znížiť štartovacie náklady. Namiesto terajších 11.000-44.000 dolárov za kilogram váhy by mohli hravo klesnúť pod 6600 dolárov.
Úspora sa dosiahne v prvom rade nízkou vlastnou hmotnosťou rakety. Nezanedbateľná je úspora paliva, pretože raketa štartuje z výšky 12 kilometrov a nemusí sa predierať cez husté spodné vrstvy atmosféry.
Hoci je revolučná technika už patentovaná, ešte chvíľu potrvá, kým sa uplatní v realite. "Teraz potrebujeme peniaze. Keď ich dostaneme, do štyroch rokov môžeme lietať s prototypom," povedal Walker pre časopis New Scientist.
