;) |
Je takmer jedna hodina po polnoci. Čas ako stvorený na príchod zákerných a desivých bytostí, ktoré neprestajne túžia preniknúť z Temnoty do astrálu, ktorý nás obklopuje. Sadám si k počítaču a do mechaniky vkladám DVD médium obsahujúce tú najpríšernejšiu nočnú moru, akú si nikto z nás ani len nedokáže predstaviť. Má názov Silent Hill 3.
Áno, už tretíkrát sme sa dočkali pokračovania jednej z najhrôzostrašnejších hier všetkých čias. A ja som nesmierne rád, že mám tú česť popasovať sa s jej temným posolstvom v pripravovanej recenzii. Chcem vás (i seba...) dopredu pripraviť na chápadlá desu, ktoré v sebe ukrýva. Nesnažme sa teda dlhšie otáľať a poďme sa pozrieť, čo nám Silent Hill 3 prináša.
;) | ;) | ;) | ;) |
Miestnosť, v ktorej sedím, je ponorená do tmy a jediný zdroj svetla predstavuje rozžiarený monitor. Na dokonalé vychutnanie atmosféry si nasadzujem slúchadlá (pomerne veľké „mušle“) a tým pádom sa okolitý svet čiastočne stráca. Vidím upozornenie, že hra obsahuje násilné scény. Pregĺgam, pretože v pamäti mi prebleskli spomienky na druhý diel tohto veľkolepého diela. Na rad prichádza prvý film tvorený zo zostrihov z rôznych scén v hre a podfarbený parádnou skladbou z tvorby vynikajúceho hudobníka menom Akira Yamaoka. Menu presne v štýle Silent Hill – jednoduché a maximálne účelné. Bez zbytočných zdržaní spúšťam novú hru, vyberám strednú obtiažnosť súbojov i rébusov. Na rad prichádza ďalšia animácia. Je neuveriteľne bizarná, svojím spôsobom má v sebe prvky šialenstva. Po chvíli sa ocitám priamo v hre. Hľadím na obrazovku, tma v izbe akoby hustla, začínam byť trochu nesvoj. Opatrne skúšam ovládať hlavnú hrdinku menom Heather. Okamžite zisťujem, že ovládanie je v podstate totožné s druhým dielom. Moju pozornosť si však získala najmä grafika a animácia postavy. Ani jedno, ani druhé, sa nedá nazvať inak, než dokonalé.
Detailnosť je neopísateľná a Heather pôsobí neuveriteľne živo. Myslím, že po Max Payne 2 máme tú česť s ďalšou hrou s megalomanským grafickým spracovaním. Obzerám si miesto, na ktorom sa Heather ocitla. Všetko vyzerá až groteskne desivo. Okolo mňa sa valia mračná hmly, pravdepodobne sa nachádzam v akomsi bizarnom „zábavnom“ parku. Na lavičke sedí figurína veľkého zajaca... nie je náhodou zašpinená od krvi? Na zemi sa váľa ďalšia. Obraz je obohatený o starý známy zrnitý efekt, ktorý má aj tentoraz na svedomí väčšiu realistickosť, no zároveň i nesmiernu pochmúrnosť prostredia. Po chvíli otváram dvere do bližšie nešpecifikovanej miestnosti, kde na mňa takmer okamžite skáče prapodivná bytosť podobná psovi, no toto pes určite nebude. Bránim sa pomocou noža – sekám ako vládzem a zdolávam ho. Šumenie rádia, ktoré signalizuje prítomnosť nečloveka, mi naháňa strach. Ten sa prehĺbi vo chvíli, keď zbadám neidentifikovateľné monštrum, ktoré nemôže pochádzať zo sveta ľudí. Bránim sa, no padám k zemi.
;) | ;) | ;) | ;) |
Aké je však moje prekvapenie, keď sa Heather zrazu zobúdza z tejto príšernej nočnej mori v malej reštaurácii a jej kroky vedú k telefónnemu automatu. Volá otcovi, chystá sa na cestu domov. Lenže po zložení slúchadla jej cestu skríži muž, zdá sa, že ide o súkromného detektíva. Nalieha, aby som šiel s ním. Toto všetko je spracované pomocou in-game animácie, žiadne renderované video. Napriek tomu neverím vlastným očiam – grafika je skrátka úžasná. Po chvíli moje kroky vedú na toaletu, kde sa nachádza prvý savepoint (aj keď hru je možné v podstate ukladať kedykoľvek). Hľadím do zrkadla a napokon vyliezam von cez okno. Utekám úzkou uličkou, natrafil som na dvere. Vchádzam do komplexu akéhosi obchodného centra. Chodby sú temné a tiché. Na chrbte už po niekoľkýkrát cítim mravčenie. Strach silnie a onedlho opäť narážam na odpornú obludu. Na zemi leží pištoľ. Heather ju berie do ruky, kričí a napokon strieľa. Netvor padá k zemi, za ním leží v kaluži krvi mŕtve telo. Čo sa to tu deje? Kde sú ľudia? Netuším. Viem len toľko, že po chodbách sa túlajú prečudesné bytosti a ide mi o život. O môj život. Musím prísť na to, čo je príčinou týchto hrôzostrašných udalostí. Počujem prichádzať ďalšieho netvora. Ukladám hru a stláčam kláves escape. Na začiatok mi to bohato stačilo.
Skladám z hlavy slúchadlá, opatrne sa rozhliadam po miestnosti. Je prázdna... pravdepodobne. Napriek strachu sa nesmierne teším na chvíle, ktoré strávim pri Silent Hill 3. Je viac než isté, že pôjde o nezabudnuteľný zážitok. Ufff, čo to bolo?? Aha, to len môj pes zaškrabal na dvere izby. Ibaže... čo ak to nebol môj pes? Radšej do idem zistiť. Dovidenia pri recenzii... dúfajme.
