;) |
Je takmer jedna hodina po polnoci. Čas ako stvorený na príchod zákerných a desivých bytostí, ktoré neprestajne túžia preniknúť z Temnoty do astrálu, ktorý nás obklopuje. Sadám si k počítaču a do mechaniky vkladám DVD médium obsahujúce tú najpríšernejšiu nočnú moru, akú si nikto z nás ani len nedokáže predstaviť. Má názov Silent Hill 3.
Áno, už tretíkrát sme sa dočkali pokračovania jednej z najhrôzostrašnejších hier všetkých čias. A ja som nesmierne rád, že mám tú česť popasovať sa s jej temným posolstvom v pripravovanej recenzii. Chcem vás (i seba...) dopredu pripraviť na chápadlá desu, ktoré v sebe ukrýva. Nesnažme sa teda dlhšie otáľať a poďme sa pozrieť, čo nám Silent Hill 3 prináša.
;) | ;) | ;) | ;) |
Miestnosť, v ktorej sedím, je ponorená do tmy a jediný zdroj svetla predstavuje rozžiarený monitor. Na dokonalé vychutnanie atmosféry si nasadzujem slúchadlá (pomerne veľké „mušle“) a tým pádom sa okolitý svet čiastočne stráca. Vidím upozornenie, že hra obsahuje násilné scény. Pregĺgam, pretože v pamäti mi prebleskli spomienky na druhý diel tohto veľkolepého diela. Na rad prichádza prvý film tvorený zo zostrihov z rôznych scén v hre a podfarbený parádnou skladbou z tvorby vynikajúceho hudobníka menom Akira Yamaoka. Menu presne v štýle Silent Hill – jednoduché a maximálne účelné. Bez zbytočných zdržaní spúšťam novú hru, vyberám strednú obtiažnosť súbojov i rébusov. Na rad prichádza ďalšia animácia. Je neuveriteľne bizarná, svojím spôsobom má v sebe prvky šialenstva. Po chvíli sa ocitám priamo v hre. Hľadím na obrazovku, tma v izbe akoby hustla, začínam byť trochu nesvoj. Opatrne skúšam ovládať hlavnú hrdinku menom Heather. Okamžite zisťujem, že ovládanie je v podstate totožné s druhým dielom. Moju pozornosť si však získala najmä grafika a animácia postavy. Ani jedno, ani druhé, sa nedá nazvať inak, než dokonalé.
Detailnosť je neopísateľná a Heather pôsobí neuveriteľne živo. Myslím, že po Max Payne 2 máme tú česť s ďalšou hrou s megalomanským grafickým spracovaním. Obzerám si miesto, na ktorom sa Heather ocitla. Všetko vyzerá až groteskne desivo. Okolo mňa sa valia mračná hmly, pravdepodobne sa nachádzam v akomsi bizarnom „zábavnom“ parku. Na lavičke sedí figurína veľkého zajaca... nie je náhodou zašpinená od krvi? Na zemi sa váľa ďalšia. Obraz je obohatený o starý známy zrnitý efekt, ktorý má aj tentoraz na svedomí väčšiu realistickosť, no zároveň i nesmiernu pochmúrnosť prostredia. Po chvíli otváram dvere do bližšie nešpecifikovanej miestnosti, kde na mňa takmer okamžite skáče prapodivná bytosť podobná psovi, no toto pes určite nebude. Bránim sa pomocou noža – sekám ako vládzem a zdolávam ho. Šumenie rádia, ktoré signalizuje prítomnosť nečloveka, mi naháňa strach. Ten sa prehĺbi vo chvíli, keď zbadám neidentifikovateľné monštrum, ktoré nemôže pochádzať zo sveta ľudí. Bránim sa, no padám k zemi.
;) | ;) | ;) | ;) |
Aké je však moje prekvapenie, keď sa Heather zrazu zobúdza z tejto príšernej nočnej mori v malej reštaurácii a jej kroky vedú k telefónnemu automatu. Volá otcovi, chystá sa na cestu domov. Lenže po zložení slúchadla jej cestu skríži muž, zdá sa, že ide o súkromného detektíva. Nalieha, aby som šiel s ním. Toto všetko je spracované pomocou in-game animácie, žiadne renderované video. Napriek tomu neverím vlastným očiam – grafika je skrátka úžasná. Po chvíli moje kroky vedú na toaletu, kde sa nachádza prvý savepoint (aj keď hru je možné v podstate ukladať kedykoľvek). Hľadím do zrkadla a napokon vyliezam von cez okno. Utekám úzkou uličkou, natrafil som na dvere. Vchádzam do komplexu akéhosi obchodného centra. Chodby sú temné a tiché. Na chrbte už po niekoľkýkrát cítim mravčenie. Strach silnie a onedlho opäť narážam na odpornú obludu. Na zemi leží pištoľ. Heather ju berie do ruky, kričí a napokon strieľa. Netvor padá k zemi, za ním leží v kaluži krvi mŕtve telo. Čo sa to tu deje? Kde sú ľudia? Netuším. Viem len toľko, že po chodbách sa túlajú prečudesné bytosti a ide mi o život. O môj život. Musím prísť na to, čo je príčinou týchto hrôzostrašných udalostí. Počujem prichádzať ďalšieho netvora. Ukladám hru a stláčam kláves escape. Na začiatok mi to bohato stačilo.
Skladám z hlavy slúchadlá, opatrne sa rozhliadam po miestnosti. Je prázdna... pravdepodobne. Napriek strachu sa nesmierne teším na chvíle, ktoré strávim pri Silent Hill 3. Je viac než isté, že pôjde o nezabudnuteľný zážitok. Ufff, čo to bolo?? Aha, to len môj pes zaškrabal na dvere izby. Ibaže... čo ak to nebol môj pes? Radšej do idem zistiť. Dovidenia pri recenzii... dúfajme.
Autor: Ondrej "Ondrew" Gabriš
