Greyhawk: Temple of Elemental Evil - klasické dungeons & dragons RPG

Tak, po nie veľmi dlhom čase tu máme ďalšie izometrické RPG, ktoré má pokoriť všetky predchádzajúce tituly. Tešíme sa? Samozrejme! Budeme sklamaní? Dozviete sa! Nasledujúce riadky vám povedia, ako vývojári naložili s licenciou AD&D, marketingovou podporou herného giganta Hasbro a nádejami, ktoré do tohoto titulu vkladalo určite veľmi veľké množstvo hráčov.

Ako vôbec prvé RPG v histórii sa The Temple of Elemental Evil (TTOEE) odohráva vo svete Greyhawk. Pre menej AD&D znalých – je to podobný svet ako Forgotten Realms (Baldur´s Gate atď.), ale má trochu bližšie k stredoveku. Proste je o kúsoček menej fantasy. Popri originálnej licencii hra používa aj 3.5 vydanie pravidiel, kto má záujem o štúdium, môže si ich zadarmo downloadnuť z domovskej stránky TTOEE. Apropo internet – myslím, že hra má veľmi dobrú homepage, rozhodne by vám nemala uniknúť. Naspäť k offline aspektom. Ako to už v RPG býva, svet niekoho potrebuje. Pred rokmi sa totiž odohrala veľká vojna medzi silami dobra a silami zla, ktoré mali „základňu“ práve v spomínanom chráme. Dobro zvíťazilo a druidi zapečatili zlo do chrámu magickým zámkom. Finito? Nie celkom. Po rokoch sa v okolí chrámu opäť začínajú diať záhadné veci. Banditi, podivné (ne)tvory, systém začína byť zlý a treba to riešiť. A na to ste tu vy.

Na začiatku si vytvoríte svoju Special Force, ktorá pozostáva z jedného až piatich ľuďí. S jedným človekom to ale budete mať dosť ťažké, odporúčam ľudí piatich. Komu nie sú sympatickí ľudia, má na výber z klasických AD&D rás – elf, hobbit, trpaslík, half-elf, half-orc. Každá rasa má svoje plusy a mínusy. Verte, že generovaniu svojej skupinky sa budete venovať možno aj niekoľko hodín, pretože nastavovania a vyberania je skutočne dosť. Čo ma dostalo, bola možnosť nastavenia si výšky každej postavy... Neodporúčam brať predgenerované postavy, sú to čajíčky.

V závislosti od vybratých postáv začne samotná hra (Ak máte v bande barbarov a druidov začínate v lokácii s druidom, ak paladina, pomôžete alebo resp. už veľmi nepomôžete prepadnutej kňažke atď.). Všetky cesty ale vedú do dedinky Hommlet, čo je ideálne miesto na nákupy a spánok. Tu takisto aj získate potrebné informácie a questy, ktoré posunú „príbeh“ ďalej.

Čo treba spomenúť, to je systém súbojov, pretože ak existuje dôvod prečo TTOEE hrať, tak sú to jednoznačne súboje. Všetko je turn-based, takže chvalabohu nehrozí sklamanie, ktoré nás čakalo v nedávnom Lionhearte. Kto hral Baldur´s Gate alebo Icewind Dale bude doma, kto nie, ten si rýchlo zvykne. Novinka oproti bojom v BG je zoznam všetkých bojujúcich v hornej časti obrazovky, podľa ktorého viete, kto je kedy na rade. Veľmi užitočné. O bojoch nie je viac čo písať, tie musíte vidieť. Vrhnime sa na všetko trošku detailnejšie.

GRAFIKA 8 / 10
Uchvacujúco nádherná :). Poletujúce lístie, v noci svätojánske mušky, najmä lokácie sú ukážkou toho, ako by izometrické RPG súčasnosti mali vyzerať. Pár pripomienok mám ale k animácii postáv. Konkrétne k ich oblečeniu. Treba oceniť, že každá zmena oblečenia sa okamžite prejaví a oblečení je skutočne veľa. Koniec koncov aj samotní autori vyhlásili, že podporujú "fashion-based genocide". Preložte si, v slovenčine to tak dobre neznie :). Čo sa mi ale nepáči – mníšske habity vyzerajú skôr ako župany pre tehotné upratovačky, keď má postava naraz oblečený aj plášť aj nejaký typ habitu, tak sa navzájom prekrývajú, takže poriadne nevidieť ani jednu časť oblečenia. Drobnosti, ale musíte sa na nich pozerať počas celej hry.

INTERFACE 7 / 10
Kto hral Neverwinter nights , bude tu ako doma. Kto nie, ten sa zoznámi s pojmom radial menu. Označíte si postavu a pravým tlačítkom kliknete hocikam na mapu – vyskočí menu s niekoľkými základnými položkami, ktoré sa potom ďaľej vetvia... Priznám sa, zo začiatku z toho vetvilo aj mne, ale potom som si zvykol a prvotné nadávky sa úplne vytratili. Nie je to dokonalé, ale rozhodne je to lepšie ako lišta zaberajúca polovicu obrazovky.

HRATEĽNOSŤ  8 / 10

Základnou vadou je absencia príbehu. Ten spomenutý v úvode je síce fajn, ale úvodom to aj končí. Počas hry totiž absolútne príbeh chýba. Váš hlavný quest je vyvraždiť celý už raz vyvraždený chrám. Problémová je aj dĺžka hry. Okrem Hommletu zavítate ešte do jednej dediny, pridáte asi 5-6 menších lokácií a už ostáva len pomerne dosť rozľahlý (a bohužiaľ aj dosť chaoticky riešený) chrám. Ďalší problém je systém postupu v „deji“. Častokrát neviete čo ďalej, neviete kam ísť a zúfalo obiehate každého sedliaka v dedine (a je ich tam dosť) v nádeji, že vám zadá nejaký quest. Neviem či bol veľký problém vymyslieť príbeh, ale rozhodne bola veľká chyba ho nevymyslieť. Dôvod hrať TTOEE sa tým totiž zúžil len na prepracované súboje a to je pre AAA kategóriu málo. Nastáva podobná situácia ako pri Lionhearte – je to dosť dobré, ale nie najlepšie. 4*

MULTIPLAYER
Hra je koncipovaná výhradne pre singleplayer.

ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Nerušia a neoslnia, rozhodne ich mohlo byť viac.

HUDBA 7 / 10
Na tituly od Black Isle sa nechytá ani zďaleka. Adekvátne podfarbuje herné situácie, ale soundtrack by ste si nekúpili :).

INTELIGENCIA & OBTIAŽNOSŤ 6 / 10
Bude zaujímavé dožiť sa momentu, keď budú mať nepriatelia v RPG hrách tohto typu aj nejakú AI. Obtiažnosť, no, ehm, ako ju charakterizovať. Záleží od vašej trpezlivosti pri generovaní partičky, pretože nepriatelia sa na mapách negenerujú, ale sú tam napevno umiestnení, takže nedochádza k variabilným situáciám po otvorení tých istých dverí... Obtiažnosti veľmi pridáva a hrateľnosti zase uberá fakt, že uzdraviť sa možete lekárničkami, ktorých je strašne málo alebo spánkom, ktorý je bohužiaľ mimo hostinca absolútne nepoužiteľný, pretože pokým v BG vás uprostred spánku niekto vyrušil s určitou (aj keď s vysokou pravdepodobnosťou) v TTOEE vás niečo zobudí VŽDY. Tým vzniká nemilá povinnosť, každú chvíľu sa vracať do Hommletu a najmä v spletitých priestoroch chrámu to dosť ide na nervy.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Sklamanie. Znovu, tak ako pri Lionhearte, banálne a zbytočné chyby, ktoré veľmi, ale naozaj veľmi nádejný projekt posunuli "iba" do nadpriemernej kategórie. Škoda. Absencia príbehu a pár drobných chýb, snáď sa autori poučia do druhého dielu, o ktorom nepochybujem že bude.

Autor: Mišo Andris