Seewiesen 3. novembra (TASR) - Netopiere, ktoré žijú v tropických oblastiach Strednej a Južnej Ameriky a živia sa nektárom z kvetov, sa neorientujú iba akusticky, ale môžu vidieť aj ultrafialové svetlo. Používajú na to zrakové bunky, ktoré normálne slúžia na rozlišovanie dňa a noci, informoval časopis Nature.
Medzinárodný tím vedcov pod vedením Yorka Wintera z Výskumnej stanice Maxa Plancka pre ornitológiu v Seewiesene uzatvoril netopiere druhu Glossophaga soricina do miestnosti, v ktorej boli umiestnené počítačom riadené svetielkujúce kvety. Týmto živočíchom chýbajú v čapíkových zrakových bunkách pigmenty pre farebné videnie. Napriek tomu môžu týmito bunkami vnímať pre človeka neviditeľnú farbu - ultrafialovú. Takýto mechanizmus nebol doteraz u žiadneho cicavca známy, konštatujú vedci.
Vyššie cicavce na rozdiel od vtákov a nižších stavovcov stratili v priebehu evolúcie schopnosť vidieť ultrafialové žiarenie. Z pôvodne štyroch čapíkových pigmentov stavovcov zostali cicavcom v očiach dva. Väčšina cicavcov sú dichromáty, čiže môžu vnímať iba obmedzené spektrum farieb.
Iba u primátov došlo k zdvojeniu génu pre tretí čapíkový pigment, vďaka čomu sa im vrátilo trichomatické videnie - schopnosť vnímať tri základné farby a ich kombinácie.
U nočných netopierov išla redukcia zrakového aparátu ešte kúsok ďalej. Čapíky stratili úplne a zostali im iba tyčinky ako receptory.
Nočné svetlo v životnom priestore netopierov je veľmi slabé, ale jeho spektrum je voči dennému svetlu posunuté ku kratším ultrafialovým vlnovým dĺžkam. Kvety, ktoré netopiere v noci navštevujú, to využili a ich lupene obzvlášť silno odrážajú práve ultrafialové svetlo.
Zrakové bunky netopierov zachytávajú toto svetlo univerzálnym pigmentom rodopsínom, ktorý obsiahne celý vlnový rozsah viditeľného svetla od 310 do 600 nanometrov. Rodopsín slúži na videnie aj človeku, ale u netopierov zachytáva aj vlny na okraji spektra v tzv. beta pásme.
Ešte aj v tomto pásme vyťažia netopiere 50 percent svetla hlavného alfa pásma. Je to päťkrát viac ako by sa čakalo v prípade bežného rodopsínu. Či vedci objavili doteraz neznámy mechanizmus prijímania žiarenia, ukáže ďalší výskum. "Na molekulárnej úrovni budeme teraz skúmať, či sa tento relatívne jednoduchý mechanizmus vyskytuje aj u iných druhov netopierov alebo dokonca iných druhov cicavcov," povedal Winter.
