Medzinárodný tím vedcov o tom informuje v najnovšom čísle amerického časopisu Science.
Ötzi sa počas svojho života pohyboval v údoliach vzdialených najviac 60 kilometrov od ľadovca na rakúsko-talianskych hraniciach, kde sa našlo jeho mumifikované telo. Vedci k tomuto záveru dospeli porovnaním izotopov chemických prvkov v zubnej sklovine a kostiach ľadového muža a izotopov v pôde a vode okolia.
Približnú Ötziho kolísku lokalizovali geológovia na základe množstva kyslíka v jednom jeho očnom zube. Hodnota kyslíka dosahuje úroveň, ktorá sa ešte aj dnes vyskytuje u ľudí žijúcich v údolí rieky Isarco, uviedol Wolfgang Müller z univerzity v austrálskom Perthe.
Obsah kyslíka vypovedá o zložení vody, ktorú Ötzi pil ako troj- až päťročné dieťa. Z analýzy vyplynulo, že pravdepodobne vyrastal v blízkosti dnešného Feldthurnu. Ako alternatívne miesta prichádzajú do úvahy Pustertal, údolie rieky Isarco pri Merane a možno aj Ultental.
Vo všeobecnosti platí, že zrážková voda z oblačnosti vznikajúcej nad Atlantikom, ktorá spadne na severnej strane Álp, má inú kvalitu ako tá, ktorá pochádza z teplého Stredomoria a spadne na južné alpské úbočia. Toto vodné rozhranie medzi severnými a južnými Alpami v blízkosti náleziska Ötziho zodpovedá hraniciam Rakúska a Talianska, konštatoval Müller.
Vedci skúmali aj izotopy z Ötziho kostí a vnútorných orgánov, aby zistili, kde sa zdržiaval, keď vyrástol. Vyšlo im, že najčastejšie bol v Isarcskom údolí asi 10-20 kilometrov západne od Merana. Nie je vylúčené ani to, že v lete vyšiel na vrcholy hôr a niekoľko týždňov žil nad hranicou lesa.
