Londýn 21. septembra (TASR) Britskí vedci našli po rokoch pátrania chýbajúci článok v procese evolúcie veľrýb. Nedávne nálezy fosílií v Pakistane dokazujú, že veľryby sa vyvinuli z predchodcov dnešných oviec a ošípaných a ich najbližšími suchozemskými príbuznými sú hrochy.
Pôvod veľrýb bol predmetom vedeckých sporov už dlhší čas. Prechod primitívnych cicavcov zo súše do oceánu trval desať miliónov rokov a z tohto obdobia sa až doteraz zachovalo len minimum fosílií. Paleontológovia však prednedávnom objavili skameneliny kostier raných veľrýb staré 50 miliónov rokov, ktoré žili ešte na súši. Kostry týchto živočíchov obsahujú doposiaľ neznáme lebečné a členkové kosti. Vedci tvrdia, že práve tieto objavy konečne zaplnili medzeru vo vývoji morských cicavcov.
"Fosílny záznam evolúcie veľrýb je kompletný," vyhlásil Hans Thewissen, vedúci tímu odborníkov skúmajúcich skameneliny. Táto skupina odkryla v Pakistane kostry menších cicavcov nazvaných Ichtyolestes a Pakicetus. Obidve obsahujú členkové kosti, aké majú v súčasnosti párnokopytníci, napríklad hrochy a hovädzí dobytok. Fosílne zvieratá však mali lebku charakteristickú pre prvé veľryby. Praveľryby boli pravdepodobne dobrými bežcami a výlučnými obyvateľmi súše.
Viacerí vedci považovali dosiaľ za predchodcov veľrýb jednu z vyhynutých skupinu suchozemských mäsožravcov. Odborníci na DNA naproti tomu už dávnejšie dokazovali príbuzenský vzťah recentných veľrýb a párnokopytníkov.
Podľa niektorých expertov je nález členkových kostí a dôkaz existencie priamych predchodcov veľrýb jednou z najväčších udalostí paleontologického výskumu za posledné storočie.
1 mil žab
