(23. – 29. 10. 2003)
l Ako zistil Reinhard Genzel z Max-Planck-Institut für Extraterrestrische Physik v Garchingu s kolegami, supermasívna čierna diera v strede našej Mliečnej cesty podľa infračervených meraní európskym ďalekohľadom VLT v Chile zjavne rotuje.
l Planétka Hermes sa pri asi dvojročnom obehu okolo Slnka približuje k Zemi na 1,6 vzdialenosti Mesiaca. Od objavu v roku 1937 sa opäť našla až pred 14 dňami. Jean-Luc Margot z University of California s kolegami teraz navyše zistil, že je sústavou dvoch zhruba rovnako veľkých telies.
l Seymour Laxon z University College London s kolegami zistil zo satelitných radarových meraní v rokoch 1993–2001, že hrúbka arktickej ľadovej pokrývky kolíše počas roka o 50 percent viac, ako predpovedali modely. Predĺženie doby letného topenia o deň z nej uberie 4,9 cm.
l Tím Eugena Madsena z Cornell University s kolegami odhalili nový kmeň baktérií Polaromonas, označený CJ2, ktorý dokáže rozkladať škodlivú zlúčeninu naftalén, odpad z uhoľného dechtu.
l Podľa Alberta Osterhausa z Erasmus Medical Centre v Rotterdame s kolegami je prírodný rezervoár koronavírusu SARS širší, ako sa myslelo. Pokusy s jeho prenosom z ľudského pacienta ukazujú nielen na divé zvieratá, ako cibetky a psíky medvedíkovité, ale aj na mačky domáce.
l Daniel Lamarre z firmy Boehringer Ingelheim Canada v Lavale (Quebec) s kolegami vyvinuli liek BILN 2061, ktorý bez vedľajších účinkov blokuje množenie vírusu hepatitídy C (HCV). Táto chronická choroba pečene trápi na svete asi 170 miliónov ľudí a býva aj smrteľná.
l Tím Johna MacMickinga z Rockefeller University v New Yorku zistil na myšiach, že vo vrodenej imunitnej obrane organizmu proti tuberkulóze hrá kľúčovú úlohu i bielkovina LRG-47.
l Nathaniel Heintz z Rockefeller University v New Yorku s kolegami kompiluje nový atlas (GENSAT) rôznych buniek v mozgu myší a miesta i času expresie jednotlivých špecifických génov. Vzhľadom na podobnosť myšieho a ľudského genómu je to dôležité aj pre medicínu.
l Daniel Yang z McMaster University v Hamiltone (Ontario, Kanada) s kolegami zobrazil trojrozmernú štruktúru druhej hlavnej kostnej bielkoviny osteokalcínu (po kolagéne). Pomôže to pochopiť mineralizáciu kostí v zdraví i chorobe. Osteokalcín sa viaže k hydroxyapatitu.
l Stefan Heller z Harvard Medical School s kolegami preukázal, že zo starostlivo kultivovaných embryonických kmeňových buniek možno vyprodukovať vláskové bunky vnútorného ucha, zásadnú časť sluchového aparátu. Urobil tak možno prvý krok k liečbe straty sluchu.
