V strednom Myanmare (Barma) je vedcom dobre známa geologická formácia Pondaung, pochádzajúca zo stredného eocénu. Našli sa v nej početné fosílie cicavcov vrátane prvých primátov. Primátie rody Pondaungia a Amphipithecus sa stali ohniskom debaty o mieste vzniku antropoidov a vážne spochybnili tézu o Afrike ako ich pravekej domovine. Debata sa krútila okolo toho, či ide o takzvané adapiformy, príbuzné madagaskarským lemurom či afroázijským lorisom, alebo už o antropoidy.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition teraz Laurent Marivaux z Université de Montpellier II s ôsmimi francúzskymi, thajskými a myanmarskými kolegami opísal pozoruhodnú členkovú kosť eocénneho primáta. Našla sa vlani na lokalite Segyauk blízko Mogaungu v stredozápadnom Myanmare.
Predchádzajúce nálezy väčších i menších primátov v podaungskej geologickej formácii predstavovali najmä fosílne fragmenty kostí lebky a zuby, čo na jednoznačné stanovenie príslušnosti k antropoidným alebo adapiformným primátom nestačilo. Segyauská členková kosť sa však veľkosťou, pomermi jednotlivých častí a ďalšími podrobnosťami štruktúrne viac podobá antropoidom ako adapiformným primátom. Niektoré znaky kosti poukazujú na mechaniku kĺbov typickú pre skoré antropoidy, odrážajúcu spôsob života tvora štvornožky sa pohybujúceho v korunách stromov.
Marivaux s kolegami sa domnievajú, že kosť patrila príslušníkovi rodu Amphipithecus, veľkému primátovi, ktorý zrejme pripomínal dnešné ľudoopy. Tento nový myanmarský objav podporuje názor, že prvé druhy antropoidov sa vyvinuli v Ázii a až neskôr odtiaľ migrovali do Afriky.
