SME

Ondřej Neff: V 21. storočí sa bude vytrácať súcit

Jeho internetový denník Neviditeľný pes sa stal médiom, z ktorého nezriedka citujú aj veľké papierové denníky, hoci jeho významnú časť tvoria napríklad aj historky o jeho psovi. V poslednom sci-fi románe Tma dokázal zasa šokovať plastickým vykreslením ...

Ondřej Neff v súčasnosti dokončuje druhú verziu postkatastrofického románu Tma – o procese jeho vzniku tento víkend prednášal na bratislavskom fantasy a sci-fi festivale Istrocon. FOTO – MICHAELA NEFFOVÁ


Jeho internetový denník Neviditeľný pes sa stal médiom, z ktorého nezriedka citujú aj veľké papierové denníky, hoci jeho významnú časť tvoria napríklad aj historky o jeho psovi. V poslednom sci-fi románe Tma dokázal zasa šokovať plastickým vykreslením postkatastrofickej vízie Českej republiky, do ktorej s chuťou zapojil aj najvýznamnejších českých politikov.

Ako internetová celebrita obratne kŕmi novinárov výrokmi ako „kniha je mŕtve mäso“, aby vzápätí čitateľov svojich sci-fi kníh ubezpečil, že nová verzia románu Tma – ktorého zrod môžu ešte niekoľko týždňov sledovať na internete – nepochybne vyjde aj v papierovej podobe, lebo „kniha vždy zostane knihou“.

Práve spojenie širokého historického a technického rozhľadu, bez ktorého sa nemôže zaobísť žiaden autor kníh o budúcnosti, s energiou, ktorú vkladá do internetu súčasnosti, zrejme z ONDŘEJA NEFFA robí najvýznamnejšiu súčasnú osobnosť českého internetu aj sci-fi literatúry.

Vlastníte dnes na internete jeden z mála spravodajských serverov, ktorý si dokáže na svoje fungovanie sám zarobiť. Nie je to zvláštne?

„Množsto serverov na internete dnes funguje na princípe čiernej diery. Hmoty – obsahu a čitateľov – je stále viac a nabaľujú sa veľkou rýchlosťou, ale stále to nesvieti, pretože fotóny – zisk – sú strhávané dovnútra práve kvôli obrovskej tiaži tej hmoty. To je všeobecný problém internetu – mnohí majú množstvo hmoty, ale ani korunu zisku a servery s najväčším podielom na trhu majú miliónové straty.

Ja som však od začiatku nechápal, kde sú vlastne na internete tie peniaze, o ktorých všetci hovoria. Nech sa rozhliadam, ako chcem, žiaden obrovský potenciálny zisk nikde nevidím. Snažím sa preto stále zostávať v čiernych číslach a aj vďaka tomu server funguje.“

Bude však môcť aj v budúcnosti takéto „poloamatérske“ periodikum obstáť v konkurencii obrovských – hoci stratových projektov, do ktorých prúdi množstvo peňazí?

„Myslím si, že megaservery dotované zo ziskov veľkých firiem nie sú osudom internetu. Budúcnosť a zdravý prúd predstavujú skôr malé, špecializované komunitné servery. Napríklad na môj druhý server DigiNeff sa v súčasnosti nabaľuje stále silnejšia komunita ľudí, ktorých zaujímajú digitálne fotoaparáty. Iným príkladom môže byť komunita pre priaznivcov Linuxu root.cz. Partia ľudí si všimla, že zrazu o Linuxe všetci hovoria, ale nikto mu poriadne nerozumie. Rozhodli sa preto vytvoriť informačný server a venovať mu všetku svoju energiu. To je prístup, ktorému v budúcnosti už nebudú môcť veľké stránky konkurovať.“

Náklady na fungovanie Neviditeľného psa pokrýva inzercia, vo svete však už prevláda názor, že takýmto spôsobom sa nemôže žiadne médium uživiť.

„Internet dnes môže inzerentovi ponúknuť len dve veci, ktoré neponúka iné médium. Prvým je interaktivita – kliknutie na reklamu – a druhým cielená reklama. Internet je niečo ako náš Veľký brat – vie o nás veľmi veľa, a preto dokáže reklamu presne zamieriť: skúste na Altaviste vyhľadať firmu Sony a potom Panasonic a zistíte, že sa vám zrazu zobrazujú len reklamné bannery na spotrebnú elektroniku. Jediným problémom je, že bannery sú málo účinné, a preto im firmy prestávajú veriť.“

To je však zrejme dosť kľúčový problém.

„No internet v súčasnej podobe je len prechodný stav. Čakajú ho zásadné zmeny po zavedení novej normy, ktorá prinesie rádovo vyššie prenosové rýchlosti. Prahová hodnota sú 2 megabajty za sekundu, čo je rýchlosť, ktorá umožňuje plnohodnotný prenos videozáberov. Čo sa stane potom, to je ťažké dnes odhadnúť.“

Myslíte si, že veľké spoločnosti čakajú až na tento moment?

„Predstavte si, že internet v budúcnosti už nemusí byť webovou stránkou, ale môže vyzerať ako televízia. Reklama na internete – to už nebudú reklamné prúžky, ale bežné reklamné spoty. Až v tom momente vstúpia na internet veľké peniaze a tradičná televízia – hoci bude naďalej existovať – bude len prílepkom k internetu.“

Kedy to bude?

„Môže to byť prekvapujúco skoro – alebo prekvapujúco neskoro. Rozhodnú dva faktory: vývoj nových technológií a dohoda na štandardoch. Môžete byť génius a vynájsť spôsob, ako preniesť cez splachovadlo na záchode dve megadát za sekundu, ale kým nepresvedčíte gigantov, že práve toto je riešenie problému internetu, tak si celý vynález môžete len zavesiť doma nad posteľ.

Už dnes je množstvo projektov, ktoré sú veľmi sľubné – existuje napríklad technológia, ktorá umožňuje preniesť dva megabajty cez bežnú telefónnu dvojlinku – cez kábel, ktorý máte už teraz doma. Ide len o to, aby sa z toho stal štandard.“

Čo tomu bráni?

„Pozrite sa do minulosti – napríklad na zvukový film. Jeho princíp je veľmi starý: Edison už v deväťdesiatych rokoch 19. storočia dokázal zachytiť zvukový pohyblivý záber. Odmietol však pokračovať vo vývoji, pretože si nedokázal predstaviť, ako by sa na tom dalo zarobiť. Až o mnoho rokov neskôr sa k vynálezu dostal kinematografický priemysel – musela prísť jeho kríza, v ktorej sa stal zvukový film posledným východiskom z núdze.“

Potrebujú teda internetové spoločnosti ešte väčšiu krízu, ako tú dnešnú?

„Ak mne klesli príjmy z reklamy o 40 percent, som z toho len mierne nervózny – nemám totiž 800-tisíc zamestnancov a napokon sa nič strašné nestane, ak Neviditeľného psa zruším. Gigant ako AOL Time Warner však môže ťažko počítať s takýmto riešením a ak sa raz ocitne v kritickej situácii, môže sa rozhodnúť investovať miliardy dolárov do niečoho úplne nového, čo vytvorí nový svet.

Dohoda na štandarde nie je technickým, ale obchodným problémom – lebo konkurenti budú ochotní dohodnúť sa až vtedy, keď už nebude iného východiska.“

Aké sú podľa vás najväčšie problémy dnešného internetu?

„Jedným zo základných problémov 21. storočia budú online platby: ich mechanizmus, ochrana dát a najmä zdaňovanie – v Spojených štátoch sa totiž na tovar objednaný cez internet dane ešte stále nevzťahujú. Keď teraz nakupujem softvér cez internet, pre náš štát to pri 30-dolárových platbách ešte nie je žiadna veľká škoda. Ale predstavte si, že bude existovať internetová televízia. V tom momente sa vykašlem na Novu alebo Markízu, ktoré mi láskavo púšťajú filmy vtedy, keď ony samy chcú, a všetky poplatky budem platiť do Ameriky. Z čoho však potom bude žiť štát? Ako dlho budú kamenné obchody znášať, že ich tovar si môžu ľudia kúpiť na internete bez všetkých daní, teda často o polovicu lacnejšie? To je úžasný problém – nielen technický, ale najmä ekonomický a politický.“

Ako sa budú ďalej vyvíjať internetové technológie, ktoré dnes používame?

„Dnes si pri komunikácii s fulltextovými servermi pripadám tak trochu anticky: dôležité je najmä položenie otázky. Vyhľadávač mi síce povie všetko, ale musím sa ho vedieť opýtať – a nie je mi ochotný pomôcť, maximálne mi oznámi, že moja otázka bola príliš hlúpa. Keď však nastúpi umelá inteligencia, vyhľadávač bude so mnou schopný relatívne dobre komunikovať, bude mi pomáhať pri hľadaní. Otázkou je, či ma v tom momente nebude chcieť aj manipulovať. Či nepovie: viem o tebe všetko, a preto som sa rozhodol, že si túto informáciu nezaslúžiš. To sa môže stať.“

Ako môže internet zmeniť spoločnosť, do ktorej prenikne?

„Myslím si, že internet v konečnom dôsledku povedie k novému druhu stratifikácie v spoločnosti – novému rozdeleniu na skupiny. Povedie k inej definícii chudoby. Dnes je výkon technológií taký, že aj takzvaný chudobný človek má vyšší životný štandard, ako napríklad môj dedo – milionár, ktorý vlastnil najväčší obchod s porcelánom v Prahe. Auto chvíľu mal, ale musel ho predať, lebo si ho nemohol dovoliť a na chatu teda chodil na bicykli. Pracoval 12 hodín denne, mäso mali – v tejto milionárskej rodine – raz za týždeň. Keďže mydlo bolo drahé, menej špinavé plienky neprali, ale len sušili a babička – milionárka štopkala ponožky. Na to dnes už nikto nepomyslí.“

Ako internet rozdelí spoločnosť?

„Nové rozdelenie na tých, čo vedia, a tých ostatných, bude oveľa horšie, ako delenie na majetných a nemajetných. Z chudobného sa totiž za určitých okolností môže stať majetný. Ale z hlúpeho nikdy múdreho neurobíte – rovnako ako sa kultivovaný človek nikdy nezmení na nekultivovaného.

V domácnosti milionára, akademika aj posledného hňupa bude v budúcnosti stáť rovnaký prístroj. Pán Hňup s pivom pri nohe však bude pozerať tie isté seriály, ako dnes, kým kultivovaný človek bude komunikovať s celým svetom, bude vedieť – bude úplne iná bytosť. A ten Hňup sa mu bude smiať, pretože bude mať možno aj väčšiu spotrebu – povie si: ja som za päť rokov vystriedať päť áut a ten chudák žiadne nemá…“

Ako sa dá preklenúť takáto priepasť?

„To je práve to strašné – môžete viesť sociálnu revolúciu, aby sa mali chudobní robotníci lepšie, ale ako chcete viesť revolúciu, aby blbci boli múdrejší? Akú barikádu postavíte? Dnes môžeme zvýšiť životné minimum alebo motivovať nezamestnaných, ale čo s týmto? Je to desivé, pretože za to nikto nie je zodpovedný a je to mimo kontroly – rozdelenie jednoducho vznikne ako výsledok kultúrneho vývoja, medziľudských vzťahov a myslenia. Ľudia, ktorí spadnú do konzumného blbizmu, sa budú skutočne bohatým smiať a bohatí ich budú ľutovať. A bude sa strácať súcit. Lebo bohatý človek môže mať súcit k chudobným, ale má inteligentný človek súcit k hlúpemu? To bude, obávam sa, obsah 21. storočia.“

Autor: Richard Havroš

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu