Keď som sa pred o Desert (C: DS) to som že sa sa im a zívny herný zážitok z práve prebiehajúcej invázie USA do Iraku. Samozrejme, že to bol omyl, a C: DS s číslovkou 2 sa odohráva opäť počas vojny v zálive (Gulf War), teda v roku 1991. Tiež ma to mohlo napadnúť, keďže aj druhý diel nesie názov vojenskej operácie z roku 1991 ( Storm – Púštna Búrka), ktorej výsledkom bolo oslobodenie Kuvajtu od irackej okupácie.
že pôvodný titul (PC recenzia) bol i napriek určitej neohrabanosti a nedorobenosti komerčne úspešný, pokračovanie na seba nenechalo čakať. Čo sa však čakať nedalo je fakt, že namiesto prepracovaného a vylepšeného plnohodnotného druhého dielu tu máme iba púhy datadisk s drobnými úpravami čisto kozmetického rázu. C: DS 2 nám tak vlastne ponúka to isté, čo jej predchodca. Podľa ajnosti to však vyzerá tak, že hráčom toto repete príliš nevadí, keďže si hra na starom kontinente vedie komerčne celkom dobre. Tretie pokračovanie je tak prakticky zaručené.
Poďme sa však venovať dielu druhému, ktorého testovacie "telo" (rozumej demo) ešte chladne na mojom "pitevnom stole"‘ (rozumej PlayStation 2). Herný systém sa prakticky nezmenil, rovnako i ovládanie zostalo zachované. Čo je rozumné, keď pre veteránov C: DS netreba žiadny tutorial, aby si na ovládanie zvykli. Teda, aktívne ovládanie iba jedného člena štvorčlenného tímu, avšak s možnosťou kedykoľvek sa medzi nimi prepínať, jednoduché povely na riadenie tímu, atd. Mechanizmus hry by však malý upgradu\e zniesol, ba čo viac, potrebuje ho viac než terorista Semtex. Snáď sa potrebných zlepšení dočkáme v ďalšom titule zo série Conflict.
Ani teraz sme nedočkali možnosti zbierať zbrane a muníciu po zabitých nepriateľoch, ani využiť ľubovoľné vozidlo. Aj keď v plnej hre by ste mali mať možnosť riadiť nejaké tie dopravné prostriedky, obdobne ako to bolo možné v jednotke. Mapa misie bola dosť rozsiahla, ale s množstvom hluchej a prázdnej plochy, kde zbytočne hodný čas blúdite, než nájdete tú správnu cestu. Bez mapy s vyznačenou trasou pochodu, cieľov misie a vašou aktuálnou pozíciou, by to však bolo omnoho horšie. Takto iba sem tam mrknete do mapy a aktualizujete si svoju pozíciu.
Aj napriek všetkým negatívam do hry riadne zažral, demo uspokojilo moje takticko-akčné chúťky na výbornú. O to viac zvedavý, ako si s ni poradí plná verzia. V konkurencii nedávno vydaného herného skvostu Freedom Fighters, ktorý taktiež kombinuje akciu s tímovou taktikou (aj keď v inom pomere) veru nebude mať vôbec ľahké. Zatiaľ si však idem so svojou partičkou lupičov zo SAS trochu pvystrájať. Saddam, trs ! :-)