Podľa fosílií hominidov poskladali vedci pravdepodobný výzor človeka neandertálskeho. FOTO – ARCHÍV
Sterkfontein (severne od Johannesburgu) je najbohatšie nálezisko pozostatkov prvých členov ľudskej rodiny (hominidov) na svete. Tímu z witwatersrandskej univerzity pod vedením Dr. Rona Clarka sa podarilo v tejto známej jaskyni nájsť kosti končatín a pozostatky lebky. Počet fosílií hominidov z jaskyne Sterkfontein tak dosiahol 606. Bádateľ Dr. Phillip Tobias, ktorý patrí medzi najpoprednejšie autority z oblasti ľudskej evolúcie, povedal, že nálezy majú takmer 3,5 milióna rokov.
Vedci už síce nálezy datovali, ale ešte ich nepreštudovali; zatiaľ nie je známe, koľkým jedincom patrili. Bližšie popísanie nálezu možno očakávať o dva až tri mesiace. Najstarší nález z tejto jaskyne možno datovať ešte o 3,3 milióna rokov do minulosti. Nový aj starší objav patria k skupine Australopithecus, ale zatiaľ sa presne nevie, ku ktorému druhu (je ich viac).
FOTO – ARCHÍV
Staršie pozostatky hominidov pochádzajú z východnej Afriky – Kene a Etiópie z obdobia pred 5,7 milióna rokov a podporujú teóriu, že Afrika je „kolískou ľudstva“. Vedci dúfajú, že nálezy z Sterkfonteinu a východnej Afriky osvetlia náš pôvod a pomôžu ozrejmiť, kedy a prečo sme sa oddelili na evolučnom rebríčku od opíc.
Z molekulárnych dôkazov, napríklad DNA, ktoré platili mnoho rokov, vyplývalo, že ľudia a opice (ľudoopy), najmä šimpanzy sa rozišli pred piatimi až siedmimi miliónmi rokov. Nové dôkazy z Kene a Etiópie však naznačujú, že k rozdeleniu evolučných ciest došlo dávnejšie, pravdepodobne pred 7 až 9 miliónmi rokov. Nálezy zo Sterkfonteinu sú viac príbuzné modernému človeku ako ľudoopom.
(AP)
