ej cesty využili na to, aby nepriamo zmapovali, aspoň približne, priestorové rozloženie záhadnej tmavej, neviditeľnej hmoty, ktorá by mohla „sedieť“ v okolí či priamo v našej Galaxii. Zamerali sa na pozostatky malej galaxie zvanej Sagittarius, ktorej hviezdy – červení obri spektrálneho typu M – veľmi dobre vynikajú práve v infračervenej oblasti elektromagnetického žiarenia.
Úplné rozplynutie minigalaxie Sagittarius v našom medzihviezdnom priestore je v konečnej fáze. Mliečna cesty medzičasom už tak porušila svojho malého hviezdneho suseda, že ten už nemá dostatočnú gravitačnú silu, aby sa prejavil ako kompaktný galaktický celok. Jeho hviezdy sa za posledné milióny rokov rozptýlili medzi stálicami našej Galaxie.
Astronóm Steven Majewski a jeho kolegovia hľadali na stovkách hviezdnych máp určité hviezdne typy, ktoré sa najčastejšie vyskytovali práve v uvedenej minigalaxii, ale nie v okrajových oblastiach nášho hviezdneho ostrova. Polohy objavených červených obrov nepriamo prezrádzali priestorové rozloženie zanikajúcej minigalaxie. Ako sa ukázalo, silné príťažlivé a poruchové sily našej Galaxie „zatočili“ hviezdy trpasličej galaxie okolo centrálneho plochého disku Mliečnej cesty (ako špagety okolo vidličky). Z pozície hviezd takto zanikajúcej galaxie vedci vydedukovali aj polohu a tvar stále záhadnej (možnej) tmavej hmoty v Mliečnej dráhe. Ich výpočty a modelové interpretácie na ich prekvapenie naznačujú, že tmavá hmota je v našej hviezdnej sústave pravdepodobne guľovo rozložená.
Črepy rozpadajúceho sa susedného trpaslíka sa dokonca objavujú aj v neďalekej blízkosti našej slnečnej sústavy. Ako povedal Majewski: „Hviezdy z cudzej galaxie sa nachádzajú v tesnom susedstve nášho Slnka.“
Autor: MILAN HELD
