Kmeňové bunky sú podľa kanadských vedcov veľkou nádejou slepých ľudí. Na konferencii v Melbourne opísal Derek Van der Kooy z University of Toronto postup ich využitia pri raste nových fotoreceptorov v očnej sietnici nevidiacich. Zdrojom kmeňových buniek sú oči mŕtvych darcov, získané od kanadskej očnej banky do 24 hodín po ich smrti.
„Vyberieme z nich kmeňové bunky, vypestujeme z nich veľké množstvo fotoreceptorových buniek a dáme ich do sietnice oka, kde sú potrebné,“ povedal Van der Kooy.
Prvá degeneratívna choroba, ktorá by sa mohla začať liečiť už o niekoľko rokov, bude retinis pigmentosa. Má genetický základ, charaterizuje ju šeroslepota a postupná strata periférneho videnia. V celom svete postihuje viac ako štyri milióny ľudí.
Optimizmus Van der Kooyovi dodávajú úspešné pokusy s navrátením zraku u potkanov, pri ktorých jeho americkí kolegovia použili potkanie a ľudské kmeňové bunky zo sietnice.
Jedným z dlhodobých cieľov kanadského tímu je aktivácia vlastných kmeňových buniek oka namiesto transplantácie cudzích, čím by sa mali odstrániť problémy spojené s odmietnutím transplantátu. Toto však nie je jediná achilova päta, lebo kmeňové bunky môžu po transplantácii začať časom vytvárať zhubné nádory. Ani to však slepých ľudí neodradzuje.
„Keď sa s nimi rozprávam, chcú, aby výskum pokračoval,“ hovorí Van der Kooy. „Radi by dali svojim očiam šancu.“
Cena transplantácie kmeňových buniek bude pravdepodobne závisieť od zložitosti operácie, mala by však byť dostupná pre všetky vekové kategórie. Van der Kooy verí, že navrátenie zraku bude jedným z prvých úspechov pri lekárskom využití kmeňových buniek. Hovorí o časovom horizonte piatich rokov.
„Tento vývoj je vzrušujúci pre mňa aj pre slepých ľudí,“ povedal pre internetový magazín Betterhumans Van der Kooy, ktorého práca vyšla v austrálskom časopise The Age.
Ako ukázali nedávne experimenty amerických vedcov z Los Angeles, perspektívnou metódou obnovy poškodeného zraku by mohla byť aj transplantácia tkaniva zo sietnice potratených embryí. Pretože však možné lekárske využitie emryonálnych buniek stále vyvoláva ostré protesty tých, ktorí považujú túto cestu za eticky neprípustnú, kanadskí vedci hľadali iné možnosti. (ač)
