Dokladom je prípad orchidey, ktorá „klame telom“ (lepšie povedané vôňou) a využíva na svoje opelenie samčekov istého druhu osy bez toho, aby ich za to odmenila.
Sedemčlenný nemecko-austrálsky tím botanikov a chemikov vedený Wittkom Franckeom z Universität Hamburg skúmal opeľovanie austrálskej orchidey druhu Chiloglottis peziformis tamojšou osou druhu Neozeleboria cryptoides. Táto orchidea patrí do skupiny, ktorá opeľovačov neláka nektárom, ale špecifickou vôňou. Ako vedci napísali v Science, ukázalo sa, že orchidea k sebe láka výlučne samčekov spomenutého druhu osy.
Franckeov tím preto pomocou plynovej chromatografie zanalyzoval jednak látku uvoľňovanú kvetmi orchidey, ktorá zodpovedala za príslušnú vôňu, jednak feromón, ktorý vylučujú samičky týchto ôs zo žliaz na hlave. Výsledok potvrdil, že ide o rovnakú látku. Orchidea teda „natvrdlých“ samčekov ôs jednoducho klame chemickým predstieraním, že je samičkou ich druhu. Samčeky priletia a pokúšajú sa s ňou páriť a popri tom ju mimovoľne opelia. Orchidea tak dostáva niečo za nič. Pravda, ak nerátame tú trošku sexuálneho vzrušenia, ktorú si pri tom samčeky zaiste užijú.
Bádatelia nazvali dosiaľ neznámu látku chiloglottón (v chemickej terminológii je to 2-etyl-5-propylcyklohexán-1,3-dión). Úspešne urobili aj jej umelú syntézu, čo potvrdili terénne experimenty, pri ktorých na ňu samčeky ôs perfektne „zaberali“.
Zaujímavé je, že rastliny v takých prípadoch zväčša lákajú hmyzích opeľovačov vylučovaním pestrej zmesi chemikálií, no táto austrálska orchidea vylučuje iba jedinú kópiu osieho feromónu. Zdalo by sa, že podobná úzka špecializácia musí zužovať možnosti evolučnej pestrosti orchideí, avšak v skutočnosti platí pravý opak. Sexuálne klamúcich orchideí, ktoré opeľuje táto skupina ôs, je približne tristo druhov v deviatich rodoch.
