Termín UFO – Unidentified Flying Objects – znamená v preklade neidentifikovaný (teda nie „neidentifikovateľný“) lietajúci objekt. Úlohou prírodovedca je na základe kritického rozboru pozorovania očitých svedkov a ďalších skúseností a za využitia známych fyzikálnych zákonov také UFO identifikovať, teda zmeniť v IFO.
To sa vskutku vo veľkej väčšine prípadov darí, ako už dávno doložila známa Condonova správa (E.U. Condon ai.: Scientific Study of UFOs. Bantam Books, New York 1969), vypracovaná na základe požiadavky Kongresu Spojených štátov, respektíve kniha amerického skeptika P. J. Klassa (UFO explained. Vintage Books, New York 1976).
Obe štúdie však pripúšťajú, že zhruba v piatich percentách prípadov sa proces premeny UFO na IFO nepodarí. Práve týchto neúspešných pokusov o štandardnú identifikáciu sa dovolávajú tzv. ufológovia, ktorí sú presvedčení, že javy UFO, ktoré sa nedajú vysvetliť ako IFO, vyvolala činnosť mimozemšťanov (ufónov).
To je zjavný logický skrat; nič také z nemožnosti identifikácie prirodzene nevyplýva. Chcem poukázať na dôležitý dôvod, prečo sa občas identifikácia nedarí, respektíve prečo sú hlásenia očitých svedkov zavádzajúce.
Obmedzenia laických pozorovaní
Condonova správa sa podrobne zaoberala otázkou dôveryhodnosti svedkov, jej autori posudzovali možnosti, že svedkovia úmyselne klamú. To je však možno len menej podstatná časť problému.
Astronómovia majú rozsiahlu skúsenosť s pozorovaním vzácnych úkazov na oblohe, keď laické pozorovania nie sú vierohodné napriek tomu, že pozorovateľ nechce klamať, ale neuvedomuje si rozličné fyziologické a geometrické obmedzenia svojho pozorovania.
Fyziologické problémy pri pozorovaní UFO
Fyziologické obmedzenia súvisia najmä s pomalou akomodáciou z denného videnia (čípkami) na nočné videnie (tyčinkami), s efektom iradiácie (prežiarenia náhlym intenzívnym svetlom) a s rozličnými optickými chybami (krátkozrakosť, astigmatizmus) ľudského zraku.
Geometrické problémy pri pozorovaní UFO
Geometrické obmezenie je dané nemožnosťou správne posúdiť lineárnu vzdialenosť a rozmery objektu, ktorého povahu nepoznáme, pretože stereoskopické videnie človeka zlyháva už vo vzdialenostiach rádovo desiatok metrov od pozorovateľa.
Pritom práve aspoň rádovo správne určenie vzdialenosti UFO je kľúčové pre odhalenie jeho fyzikálnej podstaty: jedine potom sa dá z pozorovaného osvetlenia odhadnúť žiarivý výkon UFO.
Astronomické podobenstvo je poruke. Hviezdy boli pre astronómov fakticky UFO až do roku 1840, keď sa prvý raz podarilo spoľahlivo určiť vzdialenosť niektorých hviezd od Zeme metódou trigonometrickej paralaxie. Trvalo však ešte bezmála trištvrte storočia, kým sa podarila dostatočne jednoznačná fyzikálna interpretácia fenoménu „hviezda“.
Nedávno sme zažili reprízu: roku 1973 boli za pomoci družíc Vela odhalené zábleskové zdroje žiarenia gama, ale ich vzdialenosti od nás neboli dlho ani približne známe.
Až v roku 1997 sa podarilo vďaka družici BeppoSAX a jej spolupráci s veľkými pozemnými ďalekohľadmi určiť, že aspoň niektoré zábleskové zdroje sa nachádzajú v kozmologických vzdialenostiach, a tým sa významne zúžila paleta predstáv o ich fyzikálnej podstate.
Československé UFO
V piatok 2. decembra 1983 o 19.45 SEČ videli stovky ľudí na temnej jasnej oblohe formáciu jasných svietiacich bodov s dymiacimi vlečkami, ktoré plávali nečujne oblohou od západu k východu až 3 minúty (pre daného pozorovateľa). Mali sme možnosť spracovať okolo 300 hlásení očitých svedkov, ktoré zaslali do redakcie denníka Mladá fronta, prevažne z Čiech a severnej Moravy.
Južná Morava a Slovensko boli zastúpené vzácne. Pre podrobné spracovanie bolo využiteľných 263 hlásení, obsahujúcich (napospol chybné) údaje o lineárnej vzdialenosti a rýchlosti letu formácie i lineárnom rozstupe svietiacich bodov. Okrem toho sme spracovali aj údaje o časoch preletu, hoci vykazovali neuveriteľný rozptyl niekoľkých hodín.
Prevedením laických hlásení na uhlové miery a určením strednej hodnoty pre čas preletu sa však podarilo odvodiť úplne spoľahlivo, že pozorovatelia v čase tesne po 19.45 h SEČ videli rovnaké objekty, pohybujúce sa súbežne a priamočiaro od západu k východu vo výške asi 100 km nad Zemou a v šikmých vzdialenostiach od 130 do 300 km od pozorovateľov.
Až dva týždne po tejto analýze zverejnila radarová stanica vo Farnborough vo Veľkej Británii údaje, z ktorých vyplynulo, že pozorovaný úkaz vyvolal predposledný stupeň nosnej rakety sovietskej spojovej družice Gorizont 8, ktorý sa dostal brzdením do hustých vrstiev ovzdušia, kde sa trením zahrial a začal sa rozpadávať.
Pred rozpadom v atmosfére to bolo valcovité teleso s priemerom 4 m, dĺžkou 12 m a hmotnosťou 4 tony. Rozpadnuté časti raketového stupňa sa pohybovali severne od územia Československej republiky od 19.46.40 h do 19.48.10 h SEČ vo výške 99 až 91 km nad zemou vo formácii s pozdĺžnym priemerom 10 km, rýchlosťou 28260 km/h (7,85 km/s). Šikmá vzdialenosť pre pozorovateľov v ČSR tak bola 106÷310 km.
Porovnanie pôvodne hlásených a skutočných (radarových) údajov o prelete obsahuje nasledujúca tabuľka:
Parameter Rozmedzia hlásenia laikov Faktor podcenenia
- Vzdialenosť (m) 20 ÷ 15 000 7 ÷ 15 500
- Rozmery formácie (m) 1,5 ÷ 2 000 5 ÷ 6 700
- Rýchlosť (km/h) 40 ÷ 900 31 ÷ 700
- Čas preletu (SEČ; h) 18 ÷ 22 h rozptyl cca 2 h
Tabuľka názorne ukazuje, že úplná väčšina laikov (vrátane, povedzme, policajta alebo vojenských pilotov) nemá poňatia o tom, že v prípade UFO nemajú údaje v dĺžkových mierach žiadny zmysel.
Veľmi opatrne musíme brať aj údaje o čase (ba i dátume) úkazu, zvlášť keď medzi pozorovaním a hlásením uplynulo viac dní. Iba v prípade dostatočne rozsiahleho pozorovacieho materiálu z mnohých stanovíšť sa dajú dôkladným štatistickým rozborom určiť z laických pozorovaní kľúčové údaje o vzdialenosti a čase.
Ak však taká štatistika nie je k dispozícii, nemožno sa diviť, že sa identifikácia UFO nepodarí proste preto, že chýbajú potrebné dáta, nie snáď kvôli rafinovanosti zelených piadimužíkov.
Príklady úspešnej identifikácie UFO
UFO 920124 v Chile
V noci z 23. na 24. januára 1992 pozorovali tisíce očitých svedkov pozdĺž 2800 km dlhého čílskeho pobrežia v Južnej Amerike svietiaci oblak pohybujúci sa na sever a meniaci jasnosť i tvar. Úkaz videli aj astronómovia na Európskom južnom observatóriu ESO v La Silla, ktorí ho popísali ako malý svietiaci prsteň, ktorý sa postupne zväčšil na priemer až 5o, z ktorého vybiehal svietiaci kužeľ s vrcholovým uhlom asi 40o.
Uhlová rýchlosť útvaru postupne vzrastala, jeho jasnosť prevýšila nakoniec jasnosť Venuše, ale potom sa celý úkaz rýchlo rozplynul. Napokon sa ukázalo, že pozorovatelia videli prelet sovietskej vojenskej družice Kozmos 2176 vypustenej v ten deň z kozmodrómu Pleseck, ktorá práve nad Chile znovu zapla raketové motory, aby prešla na vyššiu dráhu.
UFO 920126 v Chile
Na observatóriu ESO pozorovali 26. januára 1992 na svitaní difúzny oblak s jasnejším zhustením 1 mag, obklopený slabšou hmlovinou, ktorý za 3 minúty urazil po oblohe asi 20o.
Záznam z amerického raketoplánu Discovery ukázal, že 7 minút pred týmto pozorovaním vypúšťali astronauti z raketoplánu odpadovú vodu, ktorá vo vákuu ihneď kondenzovala na ľadové kryštáliky, rozptyľujúce slnečné svetlo.
Európske UFO 940503
Toto UFO bolo vidno za jasného počasia po zotmení 3. mája 1994 nad celou strednou a severnou Európou. Pozorovatelia ho popisovali ako kométu s vejárovitým chvostom, ktorým presvitali hviezdy, nízko nad severným obzorom v súhvezdí Perzea. „Kométa“ dosiahla až 2 mag a bola očami viditeľná viac ako hodinu počnúc 21.45 h SELČ. Porovnaním pozorovaní vychádzala výška úkazu na plných 6000 km nad Zemou, čo vyzeralo veľmi čudne.
Až po niekoľkotýždňovom mlčaní priznalo americké ministerstvo obrany, že v ten deň vypustilo do kozmu tajnú družicu pre rádiové odpočúvanie SIGINT. Družicu navádzali na polárnu dráhu a po skončení manévru vypúšťala z posledného stupňa rakety zostávajúce palivo, ktoré mohli v slnečnom svite v tejto výške ľahko pozorovať svedkovia, ktorí sa už nachádzali v zemskom tieni.
Mir ako UFO 010323
Zánik kozmickej stanice Mir mal podobný priebeh ako UFO 831202; s ohľadom na veľkú hmotnosť stanice však boli úkazy nápadnejšie a sprevádzala ich akustická rázová vlna. Optické efekty boli pozorované na Novej Guinei a Fidži, keď Mir klesol do výšky asi 80 km nad Zemou. Predchádzajúca publicita však celkom vylúčila nápady, že ide formálne tiež o UFO.
Dobré údaje mnohých svedkov nakoniec umožňujú premeniť aj veľmi čudné UFO na IFO.
Jediným problémom pri identifikácii javu UFO bývajú nedostatočné pozorovacie údaje, ktoré v niekoľkých percentách prípadov znemožňujú presvedčivú a jednoznačnú identifikáciu, najmä keď chýba aspoň hrubý odhad lineárnej vzdialenosti a rozmeru objektu, čo vôbec nemusí byť chyba pozorovateľa. Absenciu takých identifikácií však iste nemožno považovať za dôkaz existencie mimozemšťanov.
Hlavné kategórie UFO zmenených na IFO
Meteorologické úkazy
Sem zrejme patrí prototyp „lietajúcich tanierov“, ktoré pozoroval Kenneth Arnold roku 1947. Boli to diskovité mraky, polárne žiary i meteorologické balónové sondy osvetlené Slnkom, keď je na povrchu Zeme už tieň. Existencia víru v čírom vzduchu (tzv. tancujúci derviši) dovoľuje objasniť väčšinu známych kruhov v obilí.
Astronomické úkazy
Laici sú často prekvapení nečakaným pozorovaním Venuše, Jupitera či Marsu; podobne bývajú i Sírius či Vega považované za UFO, aj pre nápadnú scintiláciu nízko nad obzorom. Ten, kto nemá skúsenosť s jasnými bolidmi, môže ich tiež považovať za UFO.
Kozmonautické úkazy
Ide o prelety umelých družíc, raketoplánov, obrovských staníc typu HST či ISS a veľmi jasné odlesky od slnečných panelov či plochých antén telekomunikačných družíc typu Iridium (záblesky až 8 mag). Najdramatickejšie pôsobia zániky týchto telies v atmosfére.
Iné prejavy ľudskej činnosti
V poslednom čase k tomu pribudli najmä otáčavé reflektory diskoték a iné svetelné pútače, laserové predstavenia i zložité obrazce v obilí, vytvárané žartujúcimi pozemšťanmi, prípadne úmyselné podvody.
JIŘÍ GRYGAR (Odznelo 9. septembra na X. európskom kongrese skeptikov v Prahe)
Autor: Jiří Grygar
