Harvardskej univerzity v americkom Cambridgei si pre ňu prišiel Eward Murphy tretí, ktorého otec už nežije.
Murphyho zákon z roku 1949 formuluje jeden zo základných princípov fungovania vecí: „Ak na dosiahnutie nejakého cieľa existujú dva alebo viac spôsobov, z ktorých jeden vedie ku katastrofe, určite si ho niekto vyberie.“ Tento zákon údajne sformuloval Murphy počas jedného spoločného výskumu so Stappom a Nicholsom. Poslední dvaja testovali v jednom leteckom laboratóriu schopnosť ľudského tela vyrovnať sa so zrýchlením. Do toho istého laboratória prišiel Murphy a priniesol zdokonalenú meraciu súpravu, ktorá mala zisťovať zrýchlenie presnejšie. Nakoniec sa ukázalo, že Murphyho novinka nemerala nič, lebo ju niekto zle zapojil. Rozčúlený Murphy vtedy zamrmlal niečo, čo sa približovalo jeho nesmrteľným zákonom.
Cenu za fyziku získal kolektív austrálskych vedcov za presvedčivú analýzu sily, ktorá je potrebná na vlečenie oviec po rôznych typoch podláh. V medicíne bodovali Briti za prezentáciu dôkazov, že londýnski taxikári majú vyvinutejšiu určitú časť mozgu – hipokampus, ktorý sa považuje za sídlo krátkodobej pamäti.
Medzi nositeľov IG Nobelovej ceny za psychológiu sa dostal aj známy harvardský psychológ Philip Zimbardo. Taliansko-americký tím vedcov, ktorého bol členom, porota ocenila za vedecký článok v Nature o tom, že ľudia vnímajú politikov v porovnaní s normálnymi občanmi ako veľmi jednoduché osobnosti (medzi skúmanými politikmi boli aj Berlusconi, Prodi alebo Clinton). IG cena za chémiu putovala do Japonska: Yukio Hirose z Kanazawa University vykonal podrobné bádanie na mestskej bronzovej soche, ktorá prestala priťahovať holubov.
Ocenenie získal tiež Karl Schwärzler a národ Lichtenštajnska za to, že zreálnili možnosť prenajať na zasadnutia a schôdze najrôznejších spoločností, prípadne aj na svadobné hostiny a večierky celú krajinu. Morbídnu príchuť mala cena za mier. Získal ju indický farmár Lal Bihari za to, že viedol aktívny život dokonca aj potom, čo ho úrady oficiálne vyhlásili za mŕtveho a musel im zložito dokazovať, že ešte žije.
Hviezdou prvej veľkosti sa stal John Trinkaus z Obchodnej školy v New Yorku. Získal cenu za literatúru, lebo publikoval viac ako 80 detailných akademických správ o špecifických problémoch každodenného života, napríklad: Aké percento mladých ľudí nosí bejzbalovú čapicu so štítkom obráteným dozadu; aké percento chodcov uprednostňuje bielu športovú obuv; aké percento plavcov pláva stále dookola v miestach, kde je bazén plytký; aké percento vodičov zastaví na značke Stop, ktorá sa líši od tej predpisovej; aké percento ľudí dochádzajúcich do práce nosí kufríky; aké percento kupujúcich prekračuje počet položiek povolených v supermarketoch pre expresné pokladne.
IG Nobelove ceny však nie sú len humornou záležitosťou. Pekne to vyjadrila porota pri udelení ceny za Murphyho zákony, ktoré „najskôr nútia ľudí sa smiať, a potom aj rozmýšľať“. (ač)
