„Živá fosília“ z éry dinosaurov – žaba Nasikabatrachus sahyadrensis. FOTO – NATURE/S. D. BIJU
Mnohí si azda ešte zo školských hodín biológie pamätáme príbeh ryby latimérie podivnej (Latimeria chalumnae). Jej zvyšky sa prvý raz našli v roku 1938 v žalúdkoch žralokov ulovených v Indickom oceáne. Po čase sa objavili na scéne aj ich telá „vcelku“ a napokon aj živé exempláre, hoci rýchlo uhynuli, lebo ide o hlbinné živočíchy. Ukázalo sa, že domorodí rybári z ostrovov na východ od Afriky latimérie lovili síce nie na každodennej báze, ale predsa len vcelku bežne.
Poviete si, čudná ryba, no a čo? Táto však patrila do kategórie lalokoplutvých rýb, o ktorej si predtým vedci mysleli, že vymrela už pred 80 miliónmi rokov. Kategórie, ktorej primitívni zástupcovia zrejme boli predkami všetkých stavovcov, teda aj nás samých. Latimérie sú dnes najstaršou známou žijúcou skupinou stavovcov. Teraz sa zdá, že im pribudol podobne zaujímavý žabí náprotivok.
V najnovšom čísle časopisu Nature oznámili S. D. Biju z Tropical Botanic Garden and Research Institute v Palode (štát Kérala, India) a Franky Bossuyt z Vrije Universiteit Brussel (Belgicko), že v juhoindickom pohorí Západný Ghát objavili dosiaľ neznámy druh žaby, ktorý je taký zvláštny, že preň zadefinovali novú čeľaď označenú ako Nasikabatrachidae. (Organizmy biológovia klasifikujú vzostupne v rámci základnej sekvencie druh-rod-čeľaď-rád-trieda-kmeň-ríša, napríklad všetky cicavce tvoria jednu triedu.)
Nový druh nazvali Nasikabatrachus sahyadrensis, čiže „nosatá žaba zo Sahyadri“ (synonymum pre Západný Ghát). Prvým nájdeným exemplárom bola dospelá, asi sedemcentimetrová samička. Žije v podzemných norách, základné sfarbenie má na chrbte čierne, do purpurova, na bruchu tmavosivé.
Opäť by ste sa mohli pýtať, čo je na tom také zvláštne? Veď žiab žije na Zemi okolo 4800 druhov z 29 čeľadí. Z nich patrí 96 percent do skupiny Neobatrachia, evolučne pokročilých žiab. Vonkajšou anatómiou – splošteným nafúknutým telom, zavalitými končatinami, malými očami a vyčnievajúcim ňufákom – sa N. sahyadrensis veľmi nelíši od iných podzemných druhov. No jej vnútorná anatómia a najmä výsledky sekvenovania úsekov mitochondriálnej aj jadrovej DNA ukazujú, že N. sahyadrensis je členkou evolučne veľmi starej skupiny žiab, ktorá sa v druhohorách odštiepila od predkov Neobatrachia. Dnes sú jej najbližšími príbuznými štyri druhy žiab z izolovanej čeľade Sooglossidae na Seychellských ostrovoch v Indickom oceáne, vzdialených od Kéraly vyše 3000 km.
Poslednú novú čeľaď žiab sa podarilo objaviť v roku 1926 (všetky ostatné už v 18. a 19. storočí) – také čosi sa teda podarí prakticky raz za storočie. Najdôležitejší je však fakt, že N. sahyadrensis predstavuje – tak ako latiméria – „živú fosíliu“, teda zástupkyňu tvorov, ktorí sa kedysi (podobne ako pracicavce, z ktorých sme vzišli) motali pod nohami dinosaurov a o ktorých sa vôbec netušilo, že by ešte niekde mohli prežívať. N. sahyadrensis sa zrejme od spoločného predka so svojimi jedinými žijúcimi príbuznými na Seychelloch oddelila pred 130 miliónmi rokov, no samotné Seychellské ostrovy od Indie až asi pred 65 miliónmi rokov.
