Harvardskí vedci dokázali laserom odstrániť z živej bunky jedinú mitochondriu bez toho, aby poškodili membránu a iné časti bunky.
životne dôležité funkcie. Pozoruhodný zásah, ktorý jeho tvorcovia nazvali nanochirurgickým, sa uskutočnil prvý raz v histórii. Informoval o tom britský Nature.
Tím fyzika Erika Mazera z Harvardskej univerzity predstavil svoju progresívnu technológiu na odbornej konferencii o optike v Arizone. Zaujímavé je, že vedci ju vyvinuli ako súčasť technológie pri hľadaní dokonalejšieho prostredia na skladovanie informácií vytváraním miniatúrnych bubliniek v skle.
Mazerov spolupracovník Donald Ingber povedal: „Laser generuje teplotu blízku teplote Slnka, ale iba na trilióntinu sekundy. Silu jeho intenzívneho účinku možno prirovnať k mávnutiu krídel komára. Pre bunku je to úplne bezpečné.“
Intenzívny účinok lasera sa sústreďuje do vnútra bunky len na jej určité časti, pričom povrchová membrána zostáva nepoškodená. Predchádzajúce laserové alebo magnetové technológie neboli také presné.
Podľa biofyzika Paula Wisemana z McGillovej univerzity v Montreale ide o fantastickú vec, lebo nanochirurgia je vynikajúcim nástrojom na skúmanie fungovania bunky. Aj keď o tejto najmenšej živej čiastočke ľudského tela už vedci zistili mnohé zaujímavé veci, ozajstný prienik do jej vnútra sa teraz vlastne iba začína. Dnes už je zjavné, že jediná bunka, nesúca celý ľudský genóm, si vyžaduje zvláštnu pozornosť a starostlivosť, ako ukazuje mechanizmus vzniku mnohých chorôb vrátane nádorových. Nanochirurgia umožní bezbolestne preniknúť do jedinej bunky, ale aj do celých organizmov.
V posledných mesiacoch harvardská skupina vedcov robila experimenty s hlísticami Caenorhabditis elegans. Odstránením jediného nervu vyradili z činnosti čuchový zmysel hlístice.
Paul Wisemann, ktorý je perspektívami nanochirurgie nadšený, vykreslil príťažlivý scenár, ako by mohla pomôcť pri liečení rakoviny. Zhubné nádory v tele sú zatiaľ príliš veľké pre taký citlivý zásah. Neustále zdokonaľovanie detekčných metód však prináša nádej, že možno raz vedci dokážu nájsť v obrovskej mase buniek tela práve tú prvú odrodilú, v ktorej sa napriek všetkým ochranným mechanizmom už začalo nekontrolovateľné delenie. Tá by bola pre nanochirurgov ľahkým terčom.
