SME
Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Na Ibize našli kostry a keramiku z obdobia vlády Arabov

Pozoruhodný archeologický objav urobili minulý týždeň vedci na ostrove Ibiza v Baleárskom súostroví v západnom Stredomorí. V hlavnom meste ostrova Ibiza (po katalánsky Eivissa) objavili na jednej z najfrekventovanejších tried Avenida de Espaňa tri kostry,


Archeológovia na Avenida de Espaňa krátko po tom, čo objavili tri kostry, keramiku a zvyšky múru z arabského obdobia Ibizy.

značné množstvo porušenej aj luxusnej keramiky a zvyšky menšieho múru zatiaľ neurčenej, ale zaujímavej stavby.

Archeologička Rosa Gurresová pri odkrývaní nálezov konštatovala: „Ide o objav, ktorý môžeme časovo zaradiť do arabského obdobia miestneho stredoveku.“ Jej kolega Joan Ramon dodal: „Do určitej miery sa to dalo predpokladať, lebo nález je v priestore, ktorý bol v dávnej minulosti značne frekventovaný.“

Kostry sú teraz na antropologickej expertíze, aby sa zistil ich vek a pohlavie.

V poslednom okamihu

Cenný nález bol asi meter pod povrchom cesty, na ktorej práve prebiehali výkopové práce. Vedci ho teda zachránili v poslednom okamihu. Objav výrazne dopĺňa mozaiku dejín arabského obdobia na ostrove. Je zaujímavý aj preto, že arabské nálezy sú v porovnaní s nálezmi z predchádzajúcich období (fénického, púnskeho, rímskeho aj neskoršieho katalánskeho) menej zastúpené.

Miesto najnovšieho nálezu leží v blízkosti najstaršej štvrte mesta Dalt Vila, obohnanej hradbami. Jej súčasťou je hrad pochádzajúci ešte spred arabskej nadvlády zo 7. storočia. Pevnosť prestavali do dnešnej podoby až v renesancii.

Avenida De Espaňa sa tiahne severne od mestskej časti Puig des Molins, ktorá bola významná už od fénických čias (7. st. pred n. l.). Vtedy Puig des Molins využívali najmä ako pohrebisko. Kartáginci – pokračovatelia fénickej tradície – tu zanechali približne dve- až tritisíc hrobov. Neskôr tu svojich mŕtvych pochovávali Rimania a Arabi.

Najnovší objav z arabského obdobia bude teda s najväčšou pravdepodobnosťou hrob, ak nie pohrebisko.

Arabská expanzia a katalánska odveta

Arabi prenikali na Pityusynské ostrovy, ktoré tvorí Ibiza a menšia Formentera, od 8. storočia, keď Španielsko ovládla dynastia Umajjovcov. Súviselo to s expanziou Arabov na Iberský polostrov, kam prenikli zo severnej Afriky cez Gibraltár. Celé Baleárske súostrovie aj s Mallorcou a Menorcou definitívne ovládli okolo roku 902.

Všetky ostrovy, známe ako Orientálne ostrovy Andalúzie, sa stali súčasťou kalifátu v Cordóbe. Ibiza sa stala významným strediskom arabskej moci v Stredomorí.

Islamská nadvláda priniesla ostrovu viaceré výdobytky, najmä rozvoj remesiel, umenia a vzdelanosti. Po roku 1000 ostrov neustále atakovali križiackymi výpravami Katalánci a piráti.

Moslimská nadvláda sa skončila 8. augusta 1235, keď katalánske vojsko pod velením vojvodcu Guillerma de Montgrí Arabov vyhnalo.

Túto udalosť ľudia na ostrove doteraz oslavujú. Odvtedy na ostrove sídlili iba Katalánci, aj pod španielskou nadvládou.

Katalánske domáce obyvateľstvo až v priebehu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia obohatila nová vlna prisťahovalcov – kvetinových detí hnutia hippies.

Starobylé mesto Eivissa

Metropola Eivissa je dlhodobo osídleným územím, ktorého počiatky siahajú najmenej do 7. storočia pred n. l. V arabskej dobe niesla meno Madina Yabisa. V tom čase v nej žilo okolo dvoch až päťtisíc ľudí. Ostrov sa po zániku Cordóbskeho kalifátu v roku 1014 dostal pod správu Taifa – rozličných nástupníckych mocenských zoskupení niekdajšieho cordóbskeho kalifátu.

Počas svojej nadvlády Arabi ostrov rozdelili na päť administratívnych častí: Sarq, Banuzamid, Burtuman, Al-Garb a Al-Ahwaz.

Nielen v arabskom období dosiahla Ibiza značný dejinný význam. Dokladá to tamojšie Archeologické múzeum s najvýznamnejšími a najnovšími artefaktmi nájdenými na ostrove. Múzeum je v budove Universitat. V rokoch 1235-1715 bola sídlom miestnej správy na Ibize a v roku 1903 v nej založili múzeum.

Ibiza bola dôležitým strediskom Feničanov v Stredomorí. Práve Féničania v prvej polovici 1. tisícročia pred n. l. sa stali najväčšími obchodníkmi a moreplavcami v Stredomorí, keď vystriedali minójských Kréťanov a mykénskych Grékov z 2. tisícročia pred n . l.

Na križovatke kultúr

Vďaka Féničanom bola Ibiza minimálne od 8. až 6. st. pred n. l. priesečníkom rôznych kultúrnych vplyvov Stredomoria. Vďačí za to najmä obchodu a náboženským vplyvom. Práve z fénického obdobia pochádza iný významný nález. Ide o scarabea, respektíve pečatidlo s nápisom v egyptských hieroglyfoch, ktorý sa našiel na lokalite Puig des Molins. Je unikátny tým, že v dávnych dobách prešiel celé Stredomorie, keď sa až z povodia Nílu na východe dostal na Ibizu, ležiacu na západe.

Výrazné vplyvy z rôznych častí vyspelého starovekého sveta prenikali na ostrov aj počas púnskeho obdobia. Od 6. st. pred n. l. tu dominovali Kartáginci (niektorí bádatelia považujú za Kartágincov už Féničanov zo 7. stor. pred n. l. – práve oni vraj v roku 654 pred n. l. založili Eivissu).

Kartáginci boli priamymi kultúrnymi, ale aj etnickými pokračovateľmi Féničanov v západnom Stredomorí. Aj počas ich obdobia neprestáva prílev keramiky, kultových amuletov a iných predmetov z antického Grécka, Iberského polostrova, južného Talianska, Sicílie, Egypta a samozrejme zo severozápadnej Afriky, kde ležalo mesto Kartágo (Tunisko).

Po dvoch z troch púnskych vojen ostrov postupne okolo roku 200 pred n. l. ovládli Rimania. Po páde Rímskej ríše sa sem v súvislosti so sťahovaním národov dostali germánski Vandali, Byzantínci a po nich Arabi.

DRAHOSLAV HULÍNEK

(autor je archeológ)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Haščák strávil noc za mrežami. Môže tam pobudnúť dlhšie

Po zásahu sa vzdal výkonných funkcií v Pente. Ostáva spolumajiteľom.

V bratislavskom Digital Parku, kde sídli finančná skupina Penta, zasahovali ozbrojení policajti. Na snímke podnikateľ Jaroslav Haščák počas zadržania.
Milan Lučanský.
Špecializovaný trestný súd odsúdil Miroslava Marčeka na 23 rokov väzenia.

Minúta po minúte: PCR testy odhalili dvetisíc nakazených, zomrelo 30 pacientov

PCR testy na Slovensku odhalili už viac ako 109-tisíc nakazených.

Testovanie miesto na nový koronavírus.