Anthony Leggett. FOTO – TASR/AP
Medzinárodné Nobelove ceny (NC) sa udeľujú od roku 1901 podľa poslednej vôle švédskeho vynálezcu a priemyselníka Alfreda Nobela z roku 1896. Zaoberal sa najmä vývojom a výrobou výbušnín. Nadácia, ktorú založil rok pred smrťou, mala spočiatku vo fondoch 32 miliónov švédskych korún, na ten čas obrovskú sumu. Neskôr ju zvýšili úroky, výnosy investícií a dodatočné dary.
Cenami sa od začiatku odmeňujú prevratné objavy v oblasti fyziky, chémie, fyziológie a medicíny, ďalej významné diela v oblasti ekonómie, literatúry a napokon zásluhy o upevnenie svetového mieru. O výbere laureátov rozhoduje špeciálny výbor Kráľovskej švédskej akadémie vied v Štokholme, o cene za mier nórsky Nobelov ústav v Osle. Hoci pokrývajú hlavné prírodné vedy, do ktorých pri dobrej vôli možno vtesnať výsledky zo špecializovanejších odborov, už dlho sa pociťuje potreba oficiálne rozšíriť okruh odmeňovaných disciplín. To sa však s ohľadom na tradíciu a iné dôvody zatiaľ neuskutočnilo. Mnohí významní bádatelia, ktorí objektívne prvorado prispeli k pokroku ľudského poznania, zostali bez tohto ocenenia. (NC sa navyše neudeľujú posmrtne.)
