Keď vznikol FrontPage, začal robiť weby každý pako. Samé svietiace farby, plno animácií, skáčuce gify, hudba… Ak sa nástroj príliš zjednoduší a zvládne ho väčšina, vedie to k vpádu nevkusu a diletantstva do odboru… (Jozef)
Prezentácie s krátkymi heslami sa robili aj predtým a majú svoj presný význam – žiaden človek nedokáže byť nepretržite sústredený, preto je slovo prednášajúceho sprevádzané vizuálnymi heslami, aby sa človek rýchlo zorientoval, ak sa práve prebral z mikrospánku. Vlastne ide len o to, aby ľudia nepozerali pri prezentácii do bielej steny, ale na nejaký relevantný text, hlavná je reč. Nie všetko nevyhnutne odvádza pozornosť – vhodná vtipná ikonka, podobne ako vtipná poznámka, práve naopak pozornosť upúta. (Rado)
Prezentácie v PowerPointe sú výhodné z nasledovných dôvodov:
– ak ju prezerá človek na počítači, sú rýchlym uvádzačom do konkrétnej problematiky svojou jednoduchosťou a štruktúrou,
– pomáhajú rečníkovi, aby si spomenul, o čom má hovoriť,
– skracujú „hluché miesta“, ktoré vznikajú pri normálnej prezentácii s tabuľou a fixkou, keď sa maže a píše text,
– pomáhajú poslucháčovi pri pamätaní si faktov svojou heslovitosťou,
– heslá sa približujú svojím systémom spôsobu fungovania ľudského mozgu.
Prezentácia v PowerPointe však nie je:
– náhradou knihy,
– knihou,
– nástrojom, ktorý by vyriešil zhnitú firemnú kultúru, vrátane tej v NASA. (anonym)
Tvrdiť, že PowerPoint je ako vírus, ktorý ničí kultúru, je rovnako mylné, ako povedať, že za meniaci sa štýl nášho jazyka môže integrácia do Európskej únie. Mediálnymi „expertmi“ býva u nás často citovaný záver výskumu Alberta Mehrabiana, podľa ktorého možno sympatiu a antipatiu v druhých ľuďoch vzbudiť: zo siedmich percent vecným obsahom slov, z 38 melódiou a rytmom reči a z 55 percent výrazom tváre. „Experti“ z toho často vyvodzujú chybný záver, že reč tela je pre prezentátora dôležitejšia ako obsah hovoru. Ťažko si však možno predstaviť hluchonemého manažéra, ktorý by argumentoval iba mimikou a gestikuláciou. Imidž je dôležitý, ale obsah samotného prejavu nemožno odfláknuť.
V žiadnom prípade nemožno súhlasiť, že PowerPoint znamená binárnu možnosť rozhodovania – biela alebo čierna. To nie je o absolútnom potlačení backgroundu, pozadia informácie. Práve tam sa totiž ukáže, ako je kto kreatívny, ako dokáže manažér „7 slajdov a dosť“ využiť pre komplexné vyhodnotenie problému a ponuku riešení.
Ak chceme, aby naše materiály zaujali, musia byť zrozumiteľné a mobilizačné, mali by nabádať k bezprostrednej akcii. V tejto súvislosti Clay Shoenfeld hovorí: „Mnohí prijímatelia vám nedajú viac než 30 sekúnd na vašu prezentáciu, nech je akokoľvek zaujímavá. Kľúčové body preto musia byť silné, pozitívne a dominantne zobrazené. Iní sú ochotní vnímať až tri minúty, u tých zavážia grafické prvky: linky, podtitulky, texty pod fotografiami a snáď i výrazné resumé. A dokonca sú vraj aj ľudia, ktorí vám obetujú ďalších 30 minút na podrobnejšie štúdium.“
Pravda, neraz by mali byť komunikační experti realistickejší a nespoliehať sa predovšetkým na tých dodatočných 30 minút. Skúsený PowerPoint používateľ však vie, ako tento nástroj použiť, alebo nie?
