SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Technologický tiger z východnej Európy?

Viaceré východoeurópske krajiny snívajú o tom, že napodobnia príklad Írska a stanú sa novými „technologickými tigrami“, vysoko informatizovanými štátmi s rozvinutým hi-tech priemyslom. Štúdia zverejnená v októbrovom čísle vedeckého časopisu First Monday .

Viaceré východoeurópske krajiny snívajú o tom, že napodobnia príklad Írska a stanú sa novými „technologickými tigrami“, vysoko informatizovanými štátmi s rozvinutým hi-tech priemyslom. Štúdia zverejnená v októbrovom čísle vedeckého časopisu First Monday prináša jednu zlú správu pre všetky z nich a jednu špeciálne pre Slovensko.

Po prvé – úspech Írska, Fínska či Švédska, troch európskych technologických tigrov, podľa autorov už dnes nemožno zopakovať v rovnakom meradle ani rovnakými prostriedkami.

Po druhé – ak majú niektoré krajiny potenciál stať sa tigrami východoeurópskeho regiónu, je to Česko a Maďarsko, nie však Slovensko.

Elektronický obchod

Predstava, že východoeurópske podniky si rýchlo osvoja elektronické formy obchodovania a vďaka tomu budú môcť po vstupe do Únie konkurovať oveľa starším a väčším firmám zo Západu, je prehnane optimistická a na realitu sa môže premeniť zrejme len v Estónsku, prípadne Slovinsku, píše sa v štúdii.

Východoeurópski spotrebitelia sú totiž stále konzervatívni, neveria elektronickým transakciám. Veľkým problémom môže byť okrem nízkej vybavenosti domácností počítačmi či internetom aj slabá rozvinutosť logistických systémov, napríklad profesionálnych služieb dodávok tovaru až do domu, a tiež dominancia anglického jazyka v informáciách o tovare na internete.

 

 

 


Mladí z východnej Európy si nové technológie osvojujú rovnako ľahko, ako na Západe – vlády na východe sa však nestarajú o to, aby informačnú gramotnosť nadobudli aj starší a chudobnejší. FOTO – ČTK


Hi-tech priemyslu dominuje Maďarsko

Produkcia hi-tech priemyslu Európskej únie po jej rozšírení z 15 na 25 krajín vzrastie len o necelých šesť percent. Zďaleka najvýznamnejším producentom informačných a komunikačných technológií je Maďarsko, silné najmä v spotrebnej elektronike, ale aj v spracovaní dát. Je jedinou východoeurópskou krajinou, ktorá viac moderných technológií vyváža, ako dováža. Druhým najvýznamnejším výrobcom je Poľsko so zameraním na telekomunikačnú techniku a spotrebnú elektroniku, nasleduje Turecko a Česká republika, špecializovaná najmä na prístrojovú techniku a elektronické komponenty.

„Kým Poľsko a Turecko za svoju pozíciu vďačia najmä svojej veľkosti, pri Maďarsku a Česku ide o formu špecializácie na informačné technológie, ktorá je podobná špecializácii Írska, Švédska a Fínska,“ píšu autori správy. Obe krajiny vykazujú rýchly rast, znižujúcu sa nezamestnanosť aj emigráciu, vysoký prílev zahraničných investícií pri relatívne nízkych výdavkoch na vedu a výskum. To z nich robí podľa štúdie „klasických tigrov“.

Slovensko sa vo východnej Európe najväčšou časťou podieľa na produkcii technológií pre medicínu, kancelárskych zariadení a rádiokomunikačných zariadení, najslabšiu pozíciu má v spotrebnej elektronike.

Správa zároveň upozorňuje, že v Česku, Maďarsku a na Slovensku firmy stále vzhľadom na výšku hrubého národného produktu míňajú na nákup informačných technológií viac, ako firmy vo vyspelom Nemecku či Fínsku.

Šancou je softvér

V niektorých špecifických oblastiach majú východoeurópske technologické firmy šancu uspieť aj v globálnej konkurencii. Typickým príkladom je softvér, ktorého produkciu možno ľahko premiestniť z jednej krajiny do druhej a sú na ňu potrební len vzdelaní ľudia, nie tradičné továrne. Viacero bulharských, poľských či rumunských firiem tak úspešne dodáva služby väčším americkým či európskym firmám, najmä v oblasti technického dizajnu výrobkov, ich testovania a zákazníckej podpory.

Podľa štúdie sú krajiny ako Maďarsko, Estónsko, Česko a Slovensko v dobrej pozícii pre budúcnosť najmä vďaka vysokému počtu kvalifikovaných výskumníkov, a to i v porovnaní so súčasnými členmi Európskej únie.

Odliv mozgov: Bulharsko a Slovensko

Zatiaľ nie je jasné, ako vážne zasiahne východnú Európu snaha západných krajín odlákať z nich najlepších odborníkov na nové technológie. „Talentovaní ľudia z Poľska alebo Českej republiky by radšej zostali vo svojej krajine, pravdepodobnosť odlivu mozgov je oveľa vyššia v Bulharsku a na Slovensku,“ píše sa v štúdii. Vo viacerých východoeurópskych krajinách sa predpokladá, že mnohí zo špecialistov sa po určitom čase vrátia domov a že tí najlepší vôbec neodídu, pretože doma majú neporovnateľne vyšší životný štandard, ako väčšina populácie.

Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj sa však zahraniční investori vo východnej Európe stále oveľa častejšie sťažujú na nedostatok špičkových manažérov, než expertov na nové technológie.

V oblasti vzdelávania štúdia zdôrazňuje potrebu zmeny celého vyučovacieho procesu, ktorý musí byť prispôsobený možnostiam nových technológií, „nielen pripojenia škôl na internet, ktoré je už dnes všade dostupné“.

Digitálna infraštruktúra

Medzi krajiny, ktorým sa „darí veľmi dobre v rozvoji modernej infraštruktúry“ a penetrácia internetu v nich presiahla úroveň niektorých členských krajín Únie, správa zaraďuje Estónsko, Maltu, Cyprus a Slovensko. Vo využití počítačov a mobilných telefónov sú na tom najlepšie Estónsko a Slovinsko.

V absolútnej väčšine kritérií však kandidátske krajiny stále za dnešnými členmi Únie zaostávajú. Kým v EÚ dnes pripadá na sto obyvateľov 35 počítačov, v kandidátskych krajinách je to len šesť. „Priepasť existuje a možno stále narastá,“ varuje štúdia. Problémom je najmä vysoká cena telekomunikačných služieb (pripojenia na internet) a v krajinách ako Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko napríklad aj dlhé čakacie lehoty na zriadenie telefónnej linky.

Najzaujímavejším špecifikom východnej Európy je podľa štúdie dobre rozvinutá sieť káblovej televízie. Špeciálne sa spomína Slovensko, ale aj Rumunsko a Malta, kde káblovú televíziu využíva viac ako polovica domácností. Káblová televízia by preto mohla v budúcnosti skôr ako v západnej Európe zohrať kľúčovú úlohu ako lacný informačný kanál pre koncových používateľov.

Najväčším problémom v infraštruktúre je však stále sa rozovierajúca priepasť medzi „pripojenými“ obyvateľmi a ostatnými, pre ktorých sú moderné technológie luxusom. Deliaca čiara oveľa výraznejšie ako v krajinách Únie oddeľuje obyvateľov miest od ľudí z dedín, obyvateľov rozvinutých regiónov od tých z tradičných agrárnych oblastí, starších ľudí od mladších. To je podľa autorov veľkou hrozbou pre budúcnosť a môže spôsobiť ďalšie negatívne zmeny v celej spoločnosti.

Dve možné cesty

Východoeurópske krajiny vrátane Slovenska dnes svojimi rozhodnutiami určujú, na ktorú z dvoch možných ciest sa vydajú. Ak sa neskoncentrujú na odstránenie nevyvážeností vo vývoji, vybudujú „spoločnosť s ostrovčekmi informačných technológií“. V nej budú vo využití nových technológií existovať dramatické rozdiely medzi regiónmi a skupinami ľudí a kvôli tejto „digitálnej priepasti“ nemusí budovaním informačnej spoločnosti dôjsť k zlepšeniu sociálnej a ekonomickej situácie ich občanov.

Ak sa chcú tomuto scenáru vyhnúť, musia ich vlády prijať „Marshallov plán pre informačnú spoločnosť“– stanoviť si komplexnú stratégiu rozvoja informačnej spoločnosti a investovať do realizácie dostatok finančných prostriedkov. „Tento typ komplexnej stratégie sa zdá byť jednoduchšie prijateľný najmä v krajinách, ktoré prešli vnútornou krízou, alebo sú v procese budovania národnej identity,“ konštatujú autori.

Kompletná štúdia: http://firstmonday.org/issues/ issue8_10/bogdanowicz/

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.
Minister financií Eduard Heger na tlačovej konferencii o národnom reformnom pláne.
Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Neprehliadnite tiež

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Dávne stopy naznačujú príbeh nebezpečnej púte

Stopy majú viac ako desaťtisíc rokov.

Umelecká predstava o putovaní ženy s batoľaťom cez územie, ktoré je dnes v Národnom parku White Sands. Jej stopy sa zachovali viac ako desaťtisíc rokov, vedci ich teraz podrobili detailnej analýze. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.