Titan je najväčší mesiac Saturnu a jeden z najväčších v slnečnej sústave (rozmermi patrí medzi Merkúr a Mars). Ako jediný známy mesiac má atmosféru, tvorenú najmä dusíkom. Je taká hustá a nepriehľadná, že kamery sond Voyager v 80-tych rokoch cez ňu na povrchu Titanu nerozpoznali nič a aj v atmosfére našli iba niekoľko podrobností.
Úspešnejšie boli až pozorovania pozemskými rádioteleskopmi a infračervenými ďalekohľadmi od druhej polovice 90-tych rokov. V atmosfére odhalili oblaky z metánu a ďalších jednoduchých uhľovodíkov a na povrchu nerovnomernosti. Tie vedci vysvetľujú sčasti ako útvary vodného ľadu, sčasti ako zmrznuté či kvapalné telesá tých istých uhľovodíkov ako v atmosfére.
O jazerách či dokonca oceánoch uhľovodíkov na Titane sa dosť diskutovalo. Všetko však bolo nepotvrdené a hlboký oceán sa čoskoro podarilo úplne vylúčiť.
Rádioastronóm Donald Campbell z Cornell University (štát New York, USA) s tromi kolegami pomocou nedávno vylepšenej antény rádioteleskopu v Arecibe na Portoriku (na archívnej snímke) s priemerom 305 metrov vyslal v novembri a decembri 2001 a 2002 k Titanu sériu mohutných radarových impulzov (s energiou stoviek kilowattov) na vlnovej dĺžke 13 centimetrov. Spätné odrazy potom zachytávali hlavným rádioteleskopom s priemerom antény 100 metrov na observatóriu Green Bank vo Virgínii, ktorý nedávno tiež prebudovali. Tieto veľké prístroje umožnili získať dosiaľ najkvalitnejšie údaje o povrchu Titanu.
Ako teraz Campbell s kolegami uviedli v online vydaní časopisu Science (Science Express), ich analýza naznačuje, že približne 75 percent radarom ožiarenej oblasti na povrchu mesiaca tvoria telesá najpravdepodobnejšie kvapalnej látky s priemermi 50 až 150 km. Ralph Lorenz z University of Arizona v tom istom vydaní Science Express píše, že možno ide odpadové krátery zaliate kvapalnými uhľovodíkmi, takže sa premenili na zhruba kruhové jazerá a menšie moria.
Titan je zaujímavý z hľadiska otázky o možnej existencii mimozemského života v slnečnej sústave. Žiadny odborník asi neočakáva, že by sme sa tam stretli s biologickými formami, aké poznáme na Zemi – na to je mesiac príliš vzdialený od Slnka. No chemická evolúcia, produkujúca zlúčeniny pre materiálny základ života, na ňom mohla zájsť dosť ďaleko.
Vedci preto s napätím očakávajú október 2004, keď by mala Titan začať zblízka skúmať európska sonda Cassini a najmä január 2005, keď by na Titane po odpojení od hlavnej sondy mal pristáť jej špeciálny modul Huygens.
