SME

Vojenské sonary zabíjajú veľryby aj delfíny

Správy o tom, ako niekde na plytčine opäť „spáchala samovraždu“ skupina veľkých morských cicavcov, sa objavujú niekoľkokrát ročne. Niekedy nepomôže ani horlivé úsilie ľudských dobrovoľníkov presunúť stroskotancov do hlbokej vody. Napriek včasnej pomoci ..


Odvoz uhynutého vorvaňovca z pláže. FOTO – ARCHÍV, NATURE

Správy o tom, ako niekde na plytčine opäť „spáchala samovraždu“ skupina veľkých morských cicavcov, sa objavujú niekoľkokrát ročne. Niekedy nepomôže ani horlivé úsilie ľudských dobrovoľníkov presunúť stroskotancov do hlbokej vody. Napriek včasnej pomoci ľudí sa obrovské živočíchy vracajú späť.

Prečo? Dlhodobé úsilie odborníkov z viacerých oblastí neprinieslo vyriešenie tohto hlavolamu. Uvažovalo sa o parazitoch, náhlych prirodzených zmenách chemického zloženia morskej vody, jej znečistení odpadmi, útekoch pred predátormi, davovej panike či psychóze. Nič z toho však nevysvetlilo všetky sprievodné fakty.

Zdá sa, že teraz sa predsa len podarilo poodhaliť rúško nad príčinou aspoň časti takýchto udalostí.

Skupina osemnástich britských a španielskych bádateľov na čele s P. D. Jepsonom zo Zoological Society of London uverejnila v najnovšom čísle časopisu Nature výsledky pitvy desiatich vorvaňovcov zo štrnástich, ktoré uviazli na plytčine Kanárskych ostrovov 24. septembra 2002. Prevažne to boli vorvaňovce duhohroté, Ziphius cavirostris. Stalo sa to blízko miesta, kde sa konali medzinárodné manévre vojenského námorníctva Neo Tapon 2002.

Prvé zvieratá uviazli už po štyroch hodinách od začiatku používania sonarov. Sonar je akustický zameriavač čiže hydrolokátor, ktorý využíva odraz zvukových vĺn na vyhľadávanie objektov vo vode.

V telách pitvaných zvierat vedci našli silné prekrvenie a znaky vnútorného krvácania spolu so znakmi rozšírenej tukovej embólie v životne dôležitých orgánoch. Krvné riečisko vo vnútri niekoľkých orgánov obsahovalo početné bubliny. Vedci neodhalili žiadne patogénne baktérie.

Jepson s kolegami sa domnieva, že príčinou smrti zvierat bola akútna trauma, súvisiaca s masívnym poškodením tkanív spomenutými bublinami. Tie zrejme vznikli ako dôsledok prudkej dekompresie, keď zviera z hĺbky rýchlo vystúpilo na hladinu. Ide o analógiu „kesónovej choroby“ ľudských potápačov – ak sa z určitej hĺbky za kritickou hranicou vynoria prirýchlo, v krvi presýtenej dusíkom sa im vytvoria bubliny, takže prakticky zovrie a potrhá tkanivá. Potápači preto pri ukončení dlhšieho pobytu vo väčších hĺbkach využívajú tlakové komory.

Veľryby asi prekvapili sonarové signály, takže zazmätkovali a prudko vyrazili k hladine. Zvukové vlny mohli spôsobiť rozsiahlu tvorbu veľkých bublín v ich tkanivách aj priamo. Veľryby, ktoré uviazli na plytčine, mali najviac poškodenú pečeň a obličky.

Donedávna sa nepredpokladalo, že by aj morské cicavce mohli trpieť dekompresnou chorobou. Nové poznatky z Kanárskych ostrovov sa však zhodujú s výsledkami pitiev delfínov, vorvaňovcov a sviňúch, ktoré uviazli na plytčinách Veľkej Británie medzi októbrom 1992 a januárom 2003.

Pri plánovaní budúcich námorných manévrov bude treba zohľadňovať aj výskyt morských cicavcov v oblasti.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu