(25. 9. – 1. 10. 2003)
l Jesse Adams z University of Nevada v Rene s kolegami vyvinul miniatúrne mechanické zariadenie, ktoré dokáže „vyňuchať“ výbušninu TNT v mínach alebo ukrytých náložiach.
l Andreas Ney z Paul-Drude-Institut v Berlíne s kolegami teoreticky doložil početné výhody magnetických pamätí RAM. Ukladajú informácie a manipulujú s nimi bez rizika ich straty pri výpadku energie. Nové pamäte, hoci spočiatku dosť masívne, budú na trhu v roku 2004.
l Hao Yan z Duke University s kolegami vyprodukoval bloky z deviatich segmentov DNA v tvare kríža, ktoré k sebe lipnú „lepkavými koncami“. Stanú sa základom nanoprístrojov na detekciu bielkovín a vysokovodivých strieborných nanodrôtov s presne rovnakou šírkou.
l Jay Melosh z University of Arizona a Boris Ivanov z Ruskej akadémie vied spochybnili predpoklad mnohých geológov, že vesmírne telesá typu planétok a kometárnych jadier pri dopadoch iniciujú masívne vulkanické erupcie. Dôkazy na Zemi a Venuši to nepodporujú.
l Göran Ekström z Harvard University s kolegami zdokumentoval na báze nového spôsobu pozorovaní ďalší typ pomalých zemetrasení, ktoré vznikajú v dôsledku pohybov ľadovcov.
l Tím Rolfa Aalta z University of Washington v Seattle preukázal výrazný vplyv klimatického javu El Niňo na nepravidelnú tvorbu sedimentov v oblasti amazonskej záplavovej planiny. Sedimenty ako zdroj geologických informácií treba skúmať opatrne.
l Fosília spred 409 miliónov rokov s úsmevom zabijaka. Takto označil unikátne pozostatky dosiaľ najstaršieho známeho žraloka Randall Miller z New Brunswick Museum v Saint John (Kanada). Doliodus problematicus mal dva rady zubov a na hrudných plutvách dva tŕne.
l Tím Paula Steeda z kalifornskej firmy Xencor dosiahol pomocou špeciálne navrhnutých bielkovín, narušujúcich vnútrobunkovú signalizáciu, pokles zápalov kĺbov u pokusných potkanov s chronickou artritídou. Možno to povedie k novým protizápalovým liekom.
l Michael Murray a Daniel Gottschling z Fred Hutchinson Cancer Research Center zistili, že materinské bunky kvasiniek „od určitého veku“ produkujú dcérske bunky 40- až 200-krát náchylnejšie na mutácie. Starnutie zvyšuje nestabilitu chromozómov, čo súvisí s rakovinou.
l Tím Vilhelma Bohra z National Institutes of Health zistil, že v prípade pacientov s Wernerovým syndrómom (WS, typ predčasného starnutia) prebieha expresia génov veľmi podobne ako pri normálnom starnutí. WS zrejme zrýchľuje normálny mechanizmus starnutia.
ZDENĚK URBAN
