spomienky iba krátko po udalosti, ešte kým sa uložia do dlhodobej pamäti. Vedci z Weizmannovho inštitútu však tvrdia, že v princípe by bolo možné „gumovať“ napríklad aj zlé spomienky z detstva.
Podľa tímu profesora Yadina Dudaia spomienky fungujú v „balíkoch“. Keď napríklad uvidíme určité jedlo, mozog si vybaví všetky spomienky, které si s ním v minulosti spojil. Jedna je však dominantná, a práve tá rozhodne o našej reakcii: buď si jedlo s chuťou objednáme, alebo ho odmietneme. Rovnaký princíp funguje aj v prípade, keď sa musíme rýchlo rozhodnúť, či sa na niekoho na ulici usmejeme, alebo sa k nemu radšej obrátime chrbtom.
Práve dominantná časť „balíka spomienok“ ovplyvňuje spôsob, ako na nás tá-ktorá spomienka pôsobí. Teoreticky by teda bolo možné podľa Dudaia a jeho kolegov nechať človeka, aby si v mysli vyvolal dávne dominantné nepríjemné spomienky, a v okamihu ich spätného ukladania do pamäti tento proces chemicky narušiť.
Izraelskí vedci svoju teóriu zatiaľ úspešne vyskúšali iba na laboratorných rybách a potkanoch. Ich cieľom je teraz nájsť látku, ktorá by pomohla narušiť opätovné ukladanie spomienok v ľudskom mozgu.
„V tom však vidím problém,“ povedala pre ABC Science Online uznávaná bádateľka v oblasti ľudskej pamäti Nikky Rickardová z austrálskej Monash University. „Zvieraťa sa nemôžete opýtať, či po zásahu nestratilo aj ďalšie spomienky, o ktoré nechcelo prísť.“ Rickardová si myslí, že skúmať chemické látky pre narušenie ľudskej pamäti môže byť neetické a tiež nebezpečné.
Na druhej strane by to však bolo veľmi záslužné. Americký psychológ Daniel Schacter píše v knihe Sedem hriechov pamäti o tragickom príbehu vynikajúceho hráča amerického baseballu Donnieho Moora, ktorý jediným zlým nadhodom pripravil svoje mužstvo o titul. Aj keď ho fanúšikovia aj manažér tímu často upokojovali, Moore sa nedokázal zbaviť utkvelej spomienky na vlastné zlyhanie a prepadal do čoraz hlbšej depresie. V júli 1989 to už ďalej nevydržal: zastrelil manželku a potom obrátil zbraň proti sebe.
Keby lekári dokázali vyhladiť z Moorovej pamäte jeden jediný nešťastný zážitok, všetko mohlo dopadnúť inak.
Preto výskumy pokračujú. V ďalších rokoch sa ešte ukáže, či a ako by bolo možné zbaviť ľudí vyčerpávajúcich mučivých spomienok. Možno im v tom naozaj pomôže relatívne bezpečná „chemická strela“.
(ač)
