Prvé dva vyklonované potkanie samce. FOTO – SCIENCE
Francúzsko-čínsky tím vedcov úspešne vyklonoval ďalšieho, tentoraz medicínsky dôležitého cicavca – laboratórneho potkana. Zaslúžili sa o to ôsmi odborníci z Národného ústavu agronomického výskumu (INRA) vo francúzskom Jouy en Josas, Zoologického ústavu čínskej akadémie vied v Pekingu a firmy genOway v Lyone. Tím viedli Ki Žu a Jean-Paul Renard.
Všetky predchádzajúce pokusy klonovať potkany zlyhali, lebo umelo vytvorené zárodky sa po implantácii do maternice náhradnej matky prestali vyvíjať. Žu a Renard s kolegami teraz zistili, že problém bol v nesprávnom zladení aktivácie vajíčka a vloženia cudzieho genetického materiálu.
Vajíčka potkanov sa spontánne aktivujú (hoci iba dočasne) do 60 minút po odobratí z vajcovodov. Bádatelia preto vyvinuli novú procedúru rýchleho nahrádzania pôvodného genetického materiálu vajíčka cudzím zo somatickej bunky, odobratej z pojivového tkaniva. Do materníc dvoch náhradných matiek implantovali 129 vyklonovaných embryí. Jedna donosila troch potkaních samčekov. Z nich jedno normálne veľké a vyvinuté mláďa uhynulo niekoľko hodín po narodení.
Dvaja zvyšní samčekovia bez problémov dosiahli pohlavnú zrelosť a majú už vlastné zdravé potomstvo, ktoré splodili bežným spôsobom. Zdravé a plodné sú aj dve o niečo neskôr vyklonované samičky. Bádatelia zdôraznili, že pre úspešné potkanie klonovanie bolo kľúčové dokonalé načasovanie s ohľadom na fyziológiu vajíčka. To asi platí pre všetky živočíchy.
Takmer všetky zložité pozemské organizmy sa rozmnožujú pohlavne, teda kombináciou pohlavných buniek – vajíčka od jedného, spermie od druhého rodiča. Každá pohlavná bunka nesie iba polovicu počtu chromozómov typického pre ten-ktorý biologický druh. Ten sa po ich splynutí v zárodku nového tvora obnoví. Evolučným účelom pohlavného rozmnožovania je vytvárať stále nové genetické kombinácie, čo zaručuje, že aspoň časť novej generácie sa lepšie prispôsobí premenlivému prostrediu a prežije, aby línia pokračovala.
Klonovanie je čosi celkom iné. Vytvára totožnú genetickú kópiu jedinca. Z dospelej somatickej (telovej) bunky organizmu sa pri ňom odoberie jadro s genetickým materiálom (chromozómami) a vloží sa do vajíčka toho istého druhu, z ktorého sa predtým odstránil vlastný genetický materiál. Vzniknutý zárodok – klon – sa potom vloží do maternice náhradnej matky, ktorá ho vynosí.
Hoci sa pri klonovaní vyskytuje rad komplikácií, vedcom sa podarilo klonovať mnohé organizmy. Z cicavcov to boli ovce (ako prvá slávna Dolly), kozy, myši, králiky, kravy, mačky, ošípané, muly a naposledy kôň, keď navyše klon vynosila sama darkyňa genetického materiálu.
Klony síce majú vysokú úmrtnosť a chorobnosť, no časť jedincov je úplne zdravá a ďalej sa normálnym spôsobom rozmnožuje. Mnohí vedci si preto myslia, že príroda nepostavila klonovaniu do cesty žiadnu neprekonateľnú bariéru, ale že ide skôr o to, ako dokonale sa v laboratóriu urobí. Úspešné klonovanie potkana podstatne prehĺbilo našu znalosť biológie tohto cicavca, ktorý slúži ako laboratórny model pri výskume a hľadaní liečby mnohých závažných ľudských chorôb.
ZDENĚK URBAN
