Táto rôznorodosť znamená, že múdrosť a bystrosť mysle, ktoré sú pri určitých činnostiach výhodné, majú v evolúcii aj svoju odvrátenú tvár.
Ako napísal New Scientist, teraz túto tézu prvý raz experimentálne dokázal u ovocných mušiek drozofíl tím Frederica Meryho z Univerzity vo švajčiarskom Fribourgu. Vedci nechali súťažiť mušky, ktoré dostali špeciálny výcvik v bystrosti, s obyčajnými, nevycvičenými, a teda aj hlúpejšími muškami o obmedzené zdroje potravy. Životaschopnejšie boli tie druhé.
„Ukazuje sa, že za lepší mozog treba zaplatiť, a to aj v prípade, ak ho nepoužívate,“ povedal Mery pre New Scientist.
Zaujímavá je sama metóda vypestovania mušiek s bystrejším mozgom. Vedci pripravili do nádob rôsol s pomarančovou a ananásovou šťavou, do iných nádob dali horký chinín. Drozofily kládli vajíčka do všetkých nádob. Potom vedci chinín odstránili a všade boli už len sladké šťavy. Niektoré z drozofíl si zapamätali, kde bol chinín, a týmto nádobám sa pri ďalšom kladení vajíčok vyhli. Tie vedci vybrali pre ďalšie pokusy, ostatné odstránili. V druhej generácii postupovali rovnako. Najskôr nechali mušky, nech sa poučia a zistia rozdiel medzi sladkou šťavou a chinínom, a potom tie menej učenlivé odstránili.
Po dvadsiatich generáciách už takmer všetky mušky kládli vajíčka rovno do sladkej šťavy. Obyčajné mušky na to potrebovali tri až päť pokusov, a v porovnaní s vyselektovanými „mudrcmi“ aj rýchlejšie zabúdali, čo sa naučili.
Podľa Meryho to znamená, že vypestovali mušky s jedným alebo dvoma prepojenými génmi, ktoré zlepšujú rýchlosť učenia a pamäť. Lenže práve larvy geneticky vylepšených mušiek v prostredí kritického nedostatku potravy prehrali boj s larvami obyčajných mušiek. Z „múdrych“ drozofíl prežilo len veľmi malé množstvo, pretože tie boli jednoducho pomalšie pri zháňaní potravy. Podľa Meryho nie je vylúčené, že väčšiu časť získaných kalórií spotrebovali na vytvorenie alebo preskupenie spojov medzi mozgovými neurónmi, a preto im tieto kalórie koniec-koncov chýbali v pretekoch o obmedzené zdroje potravy. Práve mozog je totiž najväčším „žrútom“ kalórií, čo platí aj u ľudí.
Meryho tím teraz testuje, či učenlivejšie mušky majú aj iné schopnosti ako rozoznať vhodnejšie prostredie na kladenie vajíčok. V princípe by to malo umožniť tiež pozrieť sa na pozadie „luxusu“ inteligencie aj u primátov.
Švajčiarski vedci spolupracujú aj s molekulárnymi genetikmi, aby identifikovali genetické zmeny, ktoré pomohli muškám stať sa múdrejšími.
MICHAL AČ
